Nedočítaná

Mesiac dozadu som spomínala nedočítané knihy, ktoré čakajú na môj návrat. Nie všetky knihy si zaslúžia druhú šancu. Niektoré ani tú prvú. Vďaka tomuto skvostu som konečne pochopila - vzdať boj s knihou a odložiť ju na veky vekov amen je flex. Nie hanba.

Taká pekná, ňuňu, farebná obálka a čo z toho?

Týždeň prázdnin u babky a na čítačku som chuť nemala. Čo teda s voľnou chvíľkou večerného pokoja? Moja mama má krásnu čitateľskú chodbu s dokonalým kreslom na čítanie, kde zatiaľ nikdy nesedela. A tá knižnica? IG influencerky by slintali. Zahrala som sa aka-fuka-funda-luka po dospelácky, čiže vylučovacia metóda: čo dokážem stihnúť prečítať a nevyskratuje mi to závity? Pekná obálka mi udrela do očí spomedzi všetkých hororov druhej svetovej a historických románov s bambiliónom pokračovaní. Po prečítaní zhrnutia na obale som šípila, že nesiaham po pulitzerke, no vydali to. Až také zlé to nebude azda, možno, dúfam (Nie a nie sa poučiť z Krídla a Gothikany). Aj tak som hľadala medzi riadkami oddych a nie stimuláciu tých dvoch mozgových.

Tri vzťahy pred krachom - uveriteľné, reálne. Pod štyristo strán - stihnuteľné. Ide sa na to. Do 28mej strany som iba krútila hlavou a prevracala očami. Tú 28mu som si už odfotila - ako dôkaz, že toto prešlo cez editora. Moje výplody majú tiež na míle ďaleko od Pulitzerovej či Bookerovej ceny ale pri čítaní tohoto skvostu som seriózne premýšľala, že ich vydám tiež. Prečo nie?

Postavy boli 2D a čierno-biele. Zlá, zlá Lena, fuj! Hrozný, zlý Roman! Dobručká, obetavá Nina, Viktor. Dialógy neuveriteľné. Ak sa dvaja heterosexuálni chlapi niekedy tak rozprávali v krčme ako jej postavy, tak zožeriem cirokovú kefu. Vykreslenie postáv detto - dieťa správajúce sa ako dospelý človek len jeden príklad - ukáž mi jedno také v reálnom svete! Plus, štýl písania ako zo slohovej práce z deviatej triedy základnej školy. 15ročnej teenegerke to prejde, lebo lepšie ešte nedokáže a pravdepodobne ani nemá načítané.

Uznávam, napísať uveriteľný, romantický príbeh zasadený do reálneho sveta je čertovsky náročné. Tiež priznávam, že z tohoto sudu si nečapujem často. Znovuobjavujem klasiku, lásku v nej a k nej (Figuli, Chrobák, Puškin…). Tam je ešte čistá, krásna a napísaná autormi, ktorí veria, že ich čitatelia vedia nie len čítať ale aj používať mozog. Netreba mi literatúru predžúvať. Nemám v hlave nasrané.

Nie je to moja tvorba - úryvok z knihy od Simony Roškovej. Aby ste si vedeli predstaviť o čom to stále točím

Okolo 50tej strany som to zaklapla na noc a už sa k nej nevrátila. Najprv som seriózne koketovala s myšlienkou dočítať to. Črtal sa z toho aký chutnučný hate-read (Ako slovensky?) nasledovaný ufrflaným príspevkom tuná (nemusím dočítať aby som mohla pindať jak chorá vrana). No načo mrhať časom? Večer čo večer od osudového siahnutia na knihu som volila rozhovory - s mamou v kuchyni alebo priateľkami na pive (a ani naše dialógy semi-abstinujúcich matiek po štyroch pivách nezneli tak kostrbato a zároveň plocho ako autorkine pokusy). Mala som týždeň doma na Slovensku a misia bola stráviť ten čas s mojimi. Čítam doma v UK. Knihy, ktoré som si poväčšine kúpila sama alebo od zdrojov, ktoré poznajú môj vkus. A od tejto chvíle sa nebojím hospodáriť so svojími minútami voľného času rozumne. Je to pi-ehm-ovina? Odkladám, dávam preč, rituálne preradzujem do papiera na strihanie mladého pánka….

Vďaka knihe Pochybnosti nepochybujem o mojej novonadobudnutej knihomoľskej superschopnosti odložiť nedočítanú knihu a už sa k nej nevrátiť.

A poznámka pod čiarou - proti gustu žiaden dišputát. Táto chuťovečka má 4,6* od 83 čitateľov na Martinuse, takže sa to predáva a páči. Hold, niekto to volá svižným, priamym či dynamickým štýlom…Mňa ten mozog baví používať. A choď si prečítať QualityLand.

Dosčítania priatelia!