Štvrtá kniha 2026 - Piková dáma
Trojka, sedmička, túz mi priniesli šťastie. Aj romantika, aj strašidelno boli popredkávané tak akurát v ruskej klasike od Puškina.
Mesiac dozadu som spomínala nedočítané knihy, ktoré čakajú na môj návrat. Nie všetky knihy si zaslúžia druhú šancu. Niektoré ani tú prvú. Vďaka tomuto skvostu som konečne pochopila - vzdať boj s knihou a odložiť ju na veky vekov amen je flex. Nie hanba.
Taká pekná, ňuňu, farebná obálka a čo z toho?
Týždeň prázdnin u babky a na čítačku som chuť nemala. Čo teda s voľnou chvíľkou večerného pokoja? Moja mama má krásnu čitateľskú chodbu s dokonalým kreslom na čítanie, kde zatiaľ nikdy nesedela. A tá knižnica? IG influencerky by slintali. Zahrala som sa aka-fuka-funda-luka po dospelácky, čiže vylučovacia metóda: čo dokážem stihnúť prečítať a nevyskratuje mi to závity? Pekná obálka mi udrela do očí spomedzi všetkých hororov druhej svetovej a historických románov s bambiliónom pokračovaní. Po prečítaní zhrnutia na obale som šípila, že nesiaham po pulitzerke, no vydali to. Až také zlé to nebude azda, možno, dúfam (Nie a nie sa poučiť z Krídla a Gothikany). Aj tak som hľadala medzi riadkami oddych a nie stimuláciu tých dvoch mozgových.
Tri vzťahy pred krachom - uveriteľné, reálne. Pod štyristo strán - stihnuteľné. Ide sa na to. Do 28mej strany som iba krútila hlavou a prevracala očami. Tú 28mu som si už odfotila - ako dôkaz, že toto prešlo cez editora. Moje výplody majú tiež na míle ďaleko od Pulitzerovej či Bookerovej ceny ale pri čítaní tohoto skvostu som seriózne premýšľala, že ich vydám tiež. Prečo nie?
Postavy boli 2D a čierno-biele. Zlá, zlá Lena, fuj! Hrozný, zlý Roman! Dobručká, obetavá Nina, Viktor. Dialógy neuveriteľné. Ak sa dvaja heterosexuálni chlapi niekedy tak rozprávali v krčme ako jej postavy, tak zožeriem cirokovú kefu. Vykreslenie postáv detto - dieťa správajúce sa ako dospelý človek len jeden príklad - ukáž mi jedno také v reálnom svete! Plus, štýl písania ako zo slohovej práce z deviatej triedy základnej školy. 15ročnej teenegerke to prejde, lebo lepšie ešte nedokáže a pravdepodobne ani nemá načítané.
Uznávam, napísať uveriteľný, romantický príbeh zasadený do reálneho sveta je čertovsky náročné. Tiež priznávam, že z tohoto sudu si nečapujem často. Znovuobjavujem klasiku, lásku v nej a k nej (Figuli, Chrobák, Puškin…). Tam je ešte čistá, krásna a napísaná autormi, ktorí veria, že ich čitatelia vedia nie len čítať ale aj používať mozog. Netreba mi literatúru predžúvať. Nemám v hlave nasrané.
Nie je to moja tvorba - úryvok z knihy od Simony Roškovej. Aby ste si vedeli predstaviť o čom to stále točím
Okolo 50tej strany som to zaklapla na noc a už sa k nej nevrátila. Najprv som seriózne koketovala s myšlienkou dočítať to. Črtal sa z toho aký chutnučný hate-read (Ako slovensky?) nasledovaný ufrflaným príspevkom tuná (nemusím dočítať aby som mohla pindať jak chorá vrana). No načo mrhať časom? Večer čo večer od osudového siahnutia na knihu som volila rozhovory - s mamou v kuchyni alebo priateľkami na pive (a ani naše dialógy semi-abstinujúcich matiek po štyroch pivách nezneli tak kostrbato a zároveň plocho ako autorkine pokusy). Mala som týždeň doma na Slovensku a misia bola stráviť ten čas s mojimi. Čítam doma v UK. Knihy, ktoré som si poväčšine kúpila sama alebo od zdrojov, ktoré poznajú môj vkus. A od tejto chvíle sa nebojím hospodáriť so svojími minútami voľného času rozumne. Je to pi-ehm-ovina? Odkladám, dávam preč, rituálne preradzujem do papiera na strihanie mladého pánka….
Vďaka knihe Pochybnosti nepochybujem o mojej novonadobudnutej knihomoľskej superschopnosti odložiť nedočítanú knihu a už sa k nej nevrátiť.
A poznámka pod čiarou - proti gustu žiaden dišputát. Táto chuťovečka má 4,6* od 83 čitateľov na Martinuse, takže sa to predáva a páči. Hold, niekto to volá svižným, priamym či dynamickým štýlom…Mňa ten mozog baví používať. A choď si prečítať QualityLand.
Dosčítania priatelia!
V minulosti - Shaolingirl (Birdz) a Jedna Z Davu (Blogspot). Dnes - Zberateľka Zážitkov. Snívam o titule - spisovateľka. Milujem písanie. Som špongia informácií, kvalitnej kávy a vína, ktorá neprežije bez kníh, pozorovania okolia a dobrej hudby - najmä jazzu.
Komentáre
Architekt Sobota 07. Marec 2026 21:38
„Nedá mi to. Sťažuješ sa tu na autorku, že jej kniha má 2D postavy, tupé dialógy a že z toho chytáš skrat. A hneď sebavedomo dodáš, že by si tie svoje 'výplody' mala vydať tiež. Tak prečo to neurobíš?
Poviem ti prečo. Lebo tá autorka, aj keď je to podľa teba brak, mala aspoň gule sadnúť si na zadok a reálne niečo postaviť. Vymyslela svet, dala dokopy nejaký konflikt a doklepala to do konca na 400 strán. Išla s kožou na trh a ľudia to kupujú.
Ty tu z bezpečia blogu hráš formu, povyšuješ sa a tváriš sa ako veľká literárna degustátorka, ale pozri sa reálne na to, čo produkuješ. Nemá to dej. Nemá to konflikt. Je to len pekne zabalený denníček o tom, ako piješ kávu, ako ťa všetci štvú a aká si náročná. Písať kvetnaté vety o vlastnom egu dokáže každý, koho zrovna kopne múza. Ale udržať funkčný príbeh, to je tvrdé remeslo a mäsiarina.
A ten najväčší dôkaz tvojej ilúzie? Kritizuješ knihu, ktorá má od ľudí desiatky hodnotení a reálne sa predáva. Ty napíšeš svoj 'hlboký' text, hráš sa na umenie a dole pod ním ti svieti nula komentárov. Nikto nereaguje, nikoho to nezaujíma.
Ono sa strašne ľahko mudruje na cudzie deravé domy, keď ty sama máš len prázdny pozemok, na ktorý sa nikto nechodí ani len pozerať. Kým neskúsiš vytvoriť reálny svet a nehodíš to davu, nech ťa roztrhá, tak je táto tvoja póza len čistý alibizmus.“
Zberateľka Zážitkov AUTOR Sobota 07. Marec 2026 22:37
Krásna dobrá duša, ani nevieš ako si ma tvojim komentárom potešila. Dúfam, že aj mňa bude niekto niekedy tak silno ľúbiť ako ty Simonkinu knihu. :) Obetovala si svoj drahocenný čas až na 5 odstavcovú odpoveď! Ten čas ti už nik nevráti.
Uži si zvyšok večera a čítaj čo ťa baví. :)
Architekt Sobota 07. Marec 2026 23:46
Zaujímavé. Z piatich odsekov vecných argumentov o tvojej vlastnej tvorbe si nedokázala vyvrátiť ani jeden jediný. Namiesto toho si si musela vymyslieť, že milujem knihu, ktorú som v samotnom texte označil za brak, len aby si mala na čo zaútočiť a ochránila si ego. Ďakujem za ukážkové potvrdenie mojich slov z predchádzajúceho komentára. Nemám ďalšie otázky, uži si večer.
Zberateľka Zážitkov AUTOR Nedeľa 08. Marec 2026 15:20
Krásna dobrá duša, že ťa to baví...ale dobre. Poďme sa spolu tváriť, že v tom tvojom prvom komentári nejaké „vecné argumenty“ boli.
Napísať a vydať knihu je tvrdé remeslo - v tom s tebou súhlasím. Sama som knihu (zatiaľ) nevydala. Aj to je pravda. A tým sme asi s „vecnými argumentami“ asi skončili. Zvyšok sú tvoje názory na moju osobu, ktoré máš plné právo zverejniť. Sú napísané slušne a to si cením.
Žijeme v krajinách, kde je nám dopriata sloboda slova, prečo to nevyužiť? Ja si napíšem slušne názor na knižku a prečo sa mi nepáčila. Ty si napíšeš názor na osobu, ktorá vytvorila tento príspevok. No nie je to krása? A ako je nám dobre. Ty si uľavíš, mne to zlepší algoritmus.
Čítaj čo ťa baví, uži si krásny víkend!
P.S. Vo svojom prvom komentári máš: "... aj keď je to podľa teba brak,". Tvoj názor na knihu v komentári nevidím. Dobre vedieť, že sa na názore na knihu Pochybnosti teda vlastne zhodneme (to vyvodzujem z tvojho druhého komentára kde máš: "vymyslieť, že milujem knihu, ktorú som v samotnom texte označil za brak").
Ale kľude ma oprav, algoritmus sa ti za to poďakuje.
Architekt Nedeľa 08. Marec 2026 17:12
Zaujímavé. Keď už tak veľmi prosíš o tie vecné argumenty, tu je jeden, ktorý ti v tom tvojom literárnom ošiale úplne unikol:
V celom texte tvrdíš, že tá kniha je brak pre ľudí, ktorí nepoužívajú mozog. Zároveň však píšeš, že si ju vytiahla z maminej knižnice. Tým si v podstate verejne označila vkus vlastnej matky za mentálny odpad. To nie je môj názor na tvoju osobu, to je poukázanie na tvoj vlastný, priam učebnicový logický skrat – tak si sa sústredila na ponižovanie cudzej autorky, až si si nevšimla, že tým urážaš vlastnú rodinu.
Rovnako ako tvoja definícia 'semi-abstinencie' pri štyroch pivách. Ak toto nepovažuješ za vecné rozpory v texte, tak potom tvoje nároky na logiku a kvalitu dialógov začínajú a končia presne tam, kde tvoja potreba stavať si pózu na cudzích chybách.
Zberateľka Zážitkov AUTOR Nedeľa 08. Marec 2026 21:58
Krásna dobrá duša, do tretice všetko dobré? ;)
K tvojmu najnovšiemu „vecnému argumentu“ odporučujem knihu Myslenie rýchle a pomalé od Daniela Kahnemana alebo Prečo ľudia veria nezmyslom od skupiny slovenských autorov. V oboch knihách je krásne spracovaná téma logických falácií či kognitívnych skreslení. Čítanie s porozumením či práca s textom bolo zas učené už na základnej či strednej škole. Ale neboj, stáva sa, človek zabudne....
Na margo môjho štýlu humoru či využívania oxymorónu v texte? Proti gustu žiaden dišputát. Nemusíš chápať, nemusí ti to sedieť. Môže sa ti to priam hnusiť. A ver mi, je to ok. Ja som sa z mojej chyby poučila - kniha mi nesadla, zavrela som ju a už som sa k nej nevrátila. Vyskúšaj to tiež s týmto blogom. Možno ti to prospeje.
Pre istotu, keďže šípim, že čítanie medzi riadkami nie je tvoja šálka kávy - tento náš komentárový sparing považujem za ukončený. Ak chceš niečo dodať alebo ozaj potrebuješ mať posledné slovo - poslúž si. Odpovedať neplánujem. Z môjho článku vyššie vyplýva, že som sa poučila a snažím sa neplýtvať svojím časom tam kde to nemá cenu. Myslím, že som práve dosiahla moju pomyselnú 50tu stránku.
Myslím to vážne - čítaj čo ťa baví krásna dobrá duša. O tom to je. ♥
Architekt Nedeľa 08. Marec 2026 22:37
Krásna dobrá duša, do tretice teda k tej tvojej kognitívnej disonancii.
Keď už sa oháňaš Kahnemanom, mala by si vedieť, že jeho celoživotné dielo je o ľuďoch presne ako ty – o tých, ktorí si vytvárajú iluzórne naratívy, aby zakryli vlastné zlyhania. Odporúčať knihy o logike v momente, keď tvoj vlastný text kričí neúctou k hostiteľke (vlastnej mame) a biologickým nezmyslom o 'semi-abstinencii' pri štvrtom pive, nie je oxymoron. Je to diagnóza.
Hráš sa tu na literárnu elitu z UK, ale tvoj 'prúd myšlienok' je len dekorácia prázdna. Kritizuješ autorku za 2D postavy, no sama si si vytvorila tú najplochejšiu 2D masku: 'Zberateľku', ktorá pije jazz a kávu, aby nemusela čeliť faktu, že jej reálna skúsenosť končí pri roznášaní tej kávy v londýnskom bare a nedokončenej škole.
Tvoj blog nie je 'brutalizmus', je to len Potemkinova dedina postavená z kníh, ktoré si nepochopila, a z piva, ktoré si nevieš priznať. Skutočný umelec má 'gule' ísť s kožou na trh a niečo dokončiť. Ty máš len gule na to, aby si z bezpečia maminej chodby anonymne pľula na tých, ktorí reálne tvoria, zatiaľ čo ty sa topíš vo vlastnom alibizme.
Máš pravdu, neplýtvaj časom. Choď radšej dopiť to piate pivo a skús si prečítať toho Kahnemana ešte raz. Tentokrát skús zapnúť ten Systém 2, o ktorom píše – možno ti konečne dôjde, že si túto šachovú partiu prehrala už pri prvom ťahu, kedy si si pomýlila aroganciu s inteligenciou.
Tvoja 50. stránka je dorezaná a rituálne preradená do odpadu. Architekt odchádza, kulisy sa rúcajú. Amen.