V mori detských kníh po druhé

Zážitok s mladým pánkom z dneška, keď píšem tieto riadky. Inšpirácia na zamyslenie sa nad otázkou, to prečo sa na takéto dačo ozaj plytvá papierom???

Takýchto si poprosím viac. Nie tie čudá nechuťácke…

Po trampolínach sme smerovali do knižnice. Konečne som ho prehovorila vrátiť Turbo Bunnies na ktorých bola už rezervácia a my sme boli už dva dni po výpožičnej lehote (No, prehovorila…Kúpila som mu jeho vlastných Turbo Bunnies lebo tú knihu nechce dať z ruky. A čo by matka knihomoľka neurobila pre svoju knižnú larvičku, že?). Samozrejme, jednu knižku sme vrátili, štyri nové sme si niesli v batohu. Obom nám začalo vyhrávať v žalúdku a tak sme odbočili do kaviarne hneď vedľa knižnice. Objavili sme, že tam majú skvelé syrové twisty.

Objednali sme a čakanie na jedlo sme si krátili čím? Áno. Knihami. Najprv sme si zrekapitulovali, čo nové nesieme domov. Potom dohoda o tom, čo prvé. Kým sme prečítali prvú stranu,prišlo jedlo. Nevadí. Vieme multitaskovať. Mladý pánko je, mama číta a popri tom sŕka kávu. Otáčam stránku. Dŕb ho! „Pošpáraj sa mi v nose. Obtri to o oblečenie dospelého.“ K tomu ozaj nechutná kreslená ilustrácia. Asi sa to snažilo byť vtipné. Chuť do jedla sa mi výrazne zredukovala. Vyžiadala som si kompromis - dočítať knihu po jedle. Mláďa pristúpilo a miesto tamtej nechuťárny sme si rozčítali knihu o zajacovi, ktorý varil ozaj mega chutnú polievku, ktorá všetkým chutila. Tá kniha prezmenu prestala baviť mladého pánka - priveľa písmen.

Dojedli sme a kým mláďa dopíjalo svoju čokoládku, vyžiadal si dočítať obracačku žalúdka. Nechcelo sa mi, ozaj nie, no sľub je sľub. Humus, nechutnosť a zbytočne vyplýtvaný papier. Môj vnútorný knihomiľ (skratka pre milovník kníh) volal o pomoc a túžil tú knihu spáliť na hranici spolu s jej autorkou ako výstrahu pre všetkých, čo chcú poškvrniť čisté stránky niečím takýmto. Pointa žiadna. Vtipné to neprišlo ani mne a ani mladému pánkovi. Rovno sme ju vrátili späť. Nech s tým trpí doma iný rodič. Ale prečo? Keby v tom bolo zakamuflované nejaké ponaučenie alebo keby to bolo aspoň trolilinku vtipné…

Poznám domnienku, že deti milujú čítať knihy o prdoch, hovienkach, nechuťárnach všetkého druhú a príde im to vtipné. No asi nepoznám tie správne deti. A to už mám nejaké tie hovienkovo-riťovo-nechutné knižky načítané. A doteraz som mala ozaj šťastie buď na ako-tak poučné alebo aspoň relatívne zábavné. Bez mihnutia oka odporučím Amy Gets Eaten, kde kukurička Amy cestuje tráviacim traktom od začatku až po koniec. Alebo Megamess, kde sa chlapcovi bordelárovi pod posteľou zrodí Megamess s ktorým začnú znečisťovať celý svet. Aj výplody ako Dinosaur That Pooped The Zoo či The Dragon With the Blazing Bottom som schopná tolerovať a to v oboch prípadoch aj tridsať nocí za sebou.

A tu je pokračovanie draka s ohnivým zadkom. Lebo princezné môžu byť tiež ohnivé

No toto čudo? Nebolo to vtipné. Nebolo to poučné. Nerýmovalo sa to. Viem, že sa takých divností isto nájde viac. Musí byť nejaký dopyt lebo inak by to netlačili. Zatiaľ si gratulujem, že sa im dokážem vyhnúť. Buď ich mladý pánko odignoruje, lebo ak si má vybrať medzi knihou o vesmíre/dinosauroch/lietadlách/bagroch/hmyze/superhrdinovských zvieratkách alebo hovienkach/prdoch, tak má dobrý vkus a vyberá z prvej kategórie. Alebo ich stihnem zaevidovať skôr ako sa mu dostanú do zorného poľa a vyhnúť sa im/schovať ich.

Je mi z toho smutno. Knihy, najmä tie detské dávajú taký priestor fantázii dospelého. Možeme cez ne nevtieravo vzdelávať alebo aspoň to mláďa rozhýbať, rozosmiať, primäť k otázkam a fantazírovaniu. Úprimne? radšej pustím mladému pánkovi epizódu Binga, než aby som ho podporovala v čítaní takýchto sračiek. A preto, milé dospelé deti, je rodičovská kontrola taká nevyhnutná v dnešnej dobe. Nikdy nevieš odkiaľ na tie naše ratolesti vyskočí mozgohnil najvyššej váhovej kategórie.

Ak máte vlastné “kvalitky“ z detských poličiek nad ktorými ste krútili hlavou, podeľte sa. Prečo by sme mali limitovať knižné frfľanie len na dospelácke knihy? A ak by ste boli zvedaví, čo to bolo za knihu, tak máte smolu. Názov si pamätám ale nebudem robiť reklamu dačomu takému odpornému. Snažím sa zabudnúť. Dobre teda. Tu, aby ste vedeli, čomu sa ozaj radšej vyhnúť.

A poznámka pod čiarou - ja sa výkalových debát nestránim. S malým posielame kako-anakondy na diskotéku do stoky, kde sa stretnú s ostatnými kako-anakondami od maminky, tatinka a ostatných ľudí. Jeho naj kamoš má kako-drakov. No a s Grófkou máme denné update-y o stave stolice. Grgy, prdy, stolica a aj iné nechuťárny sú súčasťou života, no dá sa o nich s rozumom a humorom. Autorka tejto makocinky neoplývala ani jedným, keď to dobrovoľne podpísala a dala do tlače.

Dosčítania priatelia.