Čo sa ráta za čítanie - po druhé

Déjà vu - len minulý rok bol otáznik nad formou písaného slova (lebo nie všetko čo sa číta je automaticky kniha) a tento rok nad doručením textu z knihy do mojej mozgovne. Je to kniha. Ale, je to ozaj kniha ak to počúvam?

Ktoré z uvedeného sa ráta za stráviteľné počítaníčko?

Tak ako minulý rok za fan fiction, tak aj teraz obviňujem moju Vlčicu za prepadnutie audioknihám. Mamka mi nie raz ospevovala čaro domácich prác a záhradničenia s knihou v ušiach. No pre mňa slová musia byž vstrebané z papiera, aby ich môj mozog akceptoval - teda v to som skalopevne verila do začiatku januára. Vtedy Vlčica fičala už na druhej audioknihe Harryho Pottera s plným obsadením. Jej chválospevy na dokonalosť Lockhart-a v podaní Johna Snow-a ma zlomili. Zo zvedavosti som si rozklikla Audible. Čo čert nechcel, mali špeciálnu ponuku - tri mesiace predplatného za ani nie libru na mesiac. Za vyskúšanie nič nedám.

Jednak mi to pripomenulo, že už som sa skúšala brodiť v počúvateľných knihách, lebo na mojom konte už boli nejaké knihy z dávna pradávna - samozrejme nedopočúvané. Dvojak, zistila som, že sa ako človek sa mením (Ja viem, to je takééééé prekvapenie…). Poprípade záleží od toho čo za príbeh počúvam. Potterovu komnatu som vstrebala za tri dni. A boli to ozaj plodné tri dni. Vyhľadávala som čo môžem robiť len aby som si mohla pustiť ešte jednu kapitolu. Byt vyupratovaný, všetko prádlo poskladané, digestor vypulírovaný. Bohužiaľ, do fitka iba s hudbou - príbeh rozptyľuje. Predsa len, pri umývaní riadov nepočítam opakovania, tam mi ten text v ušiach neprekáža. Zato pacnúť si činku do čela lebo sústredenie uletí spolu s Fordom Anglia? Nie ďakujem.

Baví ma to? Úha, aj áno. Veľmi. Vdychovanie chlórových výparov pri čistení kúpeľne nebolo už dlho také vzrušujúce ako keď sa popri tom v ušiach Harry hádal s Quirellom. Áno. Kameň mudrcov som si kúpila rovno po komnate. Zadarmo nebol (ale bola spoň veľká zľava - tak som sa utešovala priplatení) a odmietala som čakať na ďalšiu dávku celý mesiac. Upratovacia mánia trošičku opadla vďaka chorobe ale aj tak mi slúchadlá robili spoločnosť vždy keď bolo čo i len pár minút nazvyš. Idem do obchodu/lekárne bez mladého pánka? Kapitola deväť, poď k mamičke. Vyzdvihnúť mláďa zo škôlky? Tých desať minút sa mi ráta. Takto padla ďalšia audiokniha. A teraz čakám na kredit zdarma spolu so Sherlockom Holmesom v podaní Stephena Fry-a.

Avšak moja hlava ma sabotuje, podráža mi nohy. Lebo to nečítam tak naozaj. Očami. Z papiera alebo čítačky. A je mi jedno, koľko ľudí ráta audioknihy za čítanie. Je jedno ako logicky a občas krásne vtipne to obhajujú. Pre moju hlavu je to podvádzanie klasickej väzby (tvrdej, mäkkej, väzby slova na papier a hotovo). Skrátka je to skratka. Moje prsty so mnou bojovali keď som si pridávala Harryho Pottera na Goodreads ako znovu prečítané tento rok. Lebo to nie je naozaj.

Tak ako kedysi, roky-rokúce dozadu, nebolo pre moju maličkosť naozaj knihou a naozaj čítaním čítanie z čítačky. A aha kde som teraz s mojou digitálnou knižnou zbierkou zaparkovanou pod vankúšom. Rastiem, mením sa. Teraz už len vyhrať boj môjho ega s realitou. Audioknihy ma začali baviť a rátajú sa za čítanie, lebo to je príbeh, ktorý sa teleportuje slovami autora do sveta mojej fantázie.

A hoci audioknihy vytlačili na nejakú tú chvíľku podcasty či moje hudobné playlisty na lavičku náhradníkov, nie je to posadnutosť, ktorú by som nedokázala kontrolovať. Skôr je to užitočné náradie na sprístupnenie multitaskingu aj pre takú nemultitaskujúcu osobu ako som ja. A po večeroch či pri luxusných chvíľach samoty si stále užívam čumenie do sviečky v tichu s podmazom vrnenia chladničky. To ticho mojej duši treba.

Ako to máte vy? Sú audioknihy čítaním? A čo digitálne knihy? Máte odporúčania na rozprávačov/načítavačov? Dajte vedieť.

A dovtedy? Či už očami alebo ušami - Dosčítania priatelia!