Štvrtá kniha 2026 - Piková dáma

Kde bolo tam bolo, bola 12ročná Petra. Jej mama, ktorá v tej dobe poŕdala čítaním, spomenula medzi rečou jednu z mála vecí, ktoré za život dobrovoľne prečítala. Piková dáma od Puškina, ktorá mamu vyľakala natoľko, že po nociach načúvala, či nezačuje šuchot papúč na chodbe. 12ročnej Petre sa zaligotali oči a v nebadanej chvíľke prekutrala poličku s tými šiestimi knihami, ktoré jej mama vlastnila. Našla rovnomennú zbierku poviedok. Prepašovala si ju do izbičky. No a po dočítaní zmienenej poviedky sa rozlúčila s pokojným spánkom na najbližší mesiac rovnako ako jej mama. Šuchot papúč neprišiel.

Zato po rokoch, ktoré sa zdajú byť večnosťou (ehm, násobíme vek trojkou) sa mi vrátila slina na romantickostrašidelné repete. Pamätala som si matne vyvrcholenie príbehu a to desivé žmurknutie. Je to stále také dobré alebo som z toho vyrástla? A čo ďalšie tá ani nie štyristostranová knižka ponúka? Minulý rok som mala šťastie na ozaj skvelú klasiku. Tak som si pribalila Pikovú dámu do kufru a knižka tento raz cestovala nie do vedľajšej izbičky ale, čo by kameňom dohodil, do druhej krajiny.

Piková dáma - A.S.Puškin - a áno, viem, že na obrázku mám krížovú dámu ale nechcelo sa mi hľadať, aj toto bola náhoda

Presne toto je romantika, ktorá mi ešte šmakuje! Boli tam poviedky, ktoré mali strašidelno bez toho aby ma pripravili o spánok (hold, veková násobilka presunula strach preč od šuchotu papúč v chodbe k podozrivému a veľmi reálnemu tichu v detskej izbe) a zároveň tam bolo tak akurát romantiky bez toho aby mi z toho z uší liezla cukrová vata. Jednu vec však nechápem. Prečo musím čítať mŕtvého Ruského aristokrata aby som si prečítala krásne napísané ozaj silné ženy?

Výstrel, Truhlár, Piková dáma mali to spomínané krásne strašidelno. Žmurknutie a šuchot papúč od Pikovej dámy, truhlár si ďalší krát dva krát rozmyslí nad čím sa bude durdiť a výstrel je o dvoch dierkach blízko seba. Nič prehnané, čo by sa snažilo dohnať čitateľa k mŕtvici alebo vyvracaniu obeda. Atmosféra (čertovsky dobre vystavaná atmosféra aby bolo jasné) ozaj stačí.

Metelica, Sedliacka slečna, Dubrovskij a Kapitánova dcéra mali také krásne romantické zápletky. Moji favoriti sú Kapitánova dcéra a Metelica (ktorá je krátka ale brutálna). Každá bola o iných úskaliach. Nie copy-paste dnešných romancí. Roslavlev mal dokonalú modernú ženskú, ktorá chce byť braná vážne, za seberovnú a zároveň poukazuje na premenlivosť trendov v spoločnosti - dnes rovnako aktuálne ako v dobe, kedy to Puškin písal. Kapitánova dcéra mala tiež ozaj skvele napísané hrdé, silné ženy v ženskosti. Bez toho aby strúhali chlapov a boli dokonalé.

Takéto knihy sa už nepíšu. Nie je to možné. Zniem staro, zastaralo a úzkoprso, no stojím si za tým. Dnešná doba stavia na piedestál úplne iné hodnoty než tie z 19teho storočia. Puškinove poviedky majú ľudí, ktorí sú si istí vo svojich hodnotách, viere, ctia si rodinu, vernosť medzi partnermi, priateľmi… Tieto poviedky sú pestré napriek opakovaniu motívov. A ten kontrast povrchnosti a vyčančanosti mesta oproti nudnému no stabilnému, rozumnému vidieku? Boli zbojníci, bola pestrosť národností z celého Ruska bolo vykreslenie vrstiev od aristokracie až po sedlač…Je to pekné. Viem, starodávne ale krásne. Jediné čo ma ozaj sralo boli tie mená. A viem, že také mená sa ozaj kedysi nosili a boli normálne ako dnes všetci Leuškovia a Mie kam sa človek pozrie. No Peter Andrejevič Griňov, či Lizaveta Ivanovna zaberie pol riadku a žiadna z poviedok nie je o čisto jednej jedinej osobe.

Nehovorím, že všetko bolo ružové a krásne v dobách Puškina a podobných dinosaurov. Viem, že žijem napriek všetkému v najlepšom období ľudskej histórie a nemenila by som. No dobre sa číta takáto nevinná romantika, kde je to ozaj o láske, hrdosti, dobrom srdci a podobných zabudnutých pojmoch. A možno len nemám načítané moderné kúsky, ktoré sa takýchto archaických hodnôt ešte držia. Sem s nimi ak poznáte.

A mimochodom, vedeli ste, že Puškin mal z matkinej strany nejakého prapradedka černocha? V cárskom Rusku. Teraz tie jeho tmavé kučery naberajú iný rozmer. A ako dobre o tom začal písať. Normálne ma štve, že to nie je dokončený príbeh. Prečo sa takéto pikošky nespomínajú na hodinách literatúry? Taký skvelý click bait by z toho bol, že by celá trieda dávala pozor.

Piková dáma - Alexander Sergejevič Puškin s trojkou, sedmičkou a túzom získava aj štyri hviezdičky. A keď ten môj vek vynásobím natoľko, že znovu zabudnem čo-to z príbehov, tak si ich dám znovu. Lebo nevinná, sladká romantika s troškou strašidelna padne dobre aj na repete. Odporučila by som? Jednoznačne. Najmä (nevinným) romantikom, ktorých už nebavia silné, dokonalé hrdinky, ktoré ošukajú čo sa hýbe a odstránia každý problém rovnako ako nový Dettol.

Dosčítania priatelia!