Chuť podviesť?

Došiel Barker! Nová, novučičká kniha. Rovno dve. Krásne vonia ten papier. No ja už mám rozčítaného parťáka na večer. Nenudíme sa spolu. Je pomalší. Má menšie rozmery…tlače. No baví ma. Čo ak ma ale ten nový, nepreskúmaný Barker bude baviť viac? Veď sa k môjmu aktuálnemu môžem vrátiť potom. Nezistím ak nevyskúšam, že?

Boj o pozornosť a môj čas sa začal

Minulý rok som svojím knihám zahýbala. Často. Nejedná sa o knihy, ktoré mi nesadli a nútila som sa ich čítať aby som mohla potom na ne kydať. Nenudili ma. Tie, čo spadajú do tejto kategórie sú už dávno preč. No moje knižné podvody stále sedia nedočítané na poličkách. Zradené, sklamané. Pokryté prachom. Nebolo to nudou. Kopa z nich mala dosť do seba a viem, že sa k nim vrátim. Chcem sa k nim vrátiť. Raz… Niektoré mali pomalšie tempo. Iné boli myšlienkovo hutné a potrebovali častejšie pauzy na vstrebanie živín, ktoré iba kvalitná literatúra dokáže poskytnúť. Iné boli sileným výberom zo snahy o knižný šprint, miesto dotrávenia dočítaného. No podviedla som, a teraz budem musieť budovať náš vzťah znovu od podlahy. Lebo som zabudla. Pamätám si čo sa mi na nich páčilo, ale vhupnutím tam kde stojí záložka, prídem o ich čaro. To prepojenie je fuč.

Frustruje ma ten premrhaný čas. Opustila som ich nie po troch stranách ale často v polke alebo aj troch štvrtinách. Toľko hodín som im venovala a tá investícia je preč. Lebo som sa nechala zlákať novotou, rýchlym tempom, chválospevmi (často neoprávnenými) alebo zakázaným ovocím fan fiction. Čo teraz?

Raz spraviť chybu je normálne. Zopakovať ju je znakom mojej blbosti. Láka ma to aj napriek tomu? Samozrejme, že láka. Ak nepridám na rýchlosti, tak budem mať január s jednou knihou. Len pár strán cez dvestovku, no čítam ju pomaly. Vychutnávam si ju a snažím sa vnímať to, čo ma na nej baví, čo ma na nej mätie…Môj mozog je naprogramovaný na časté búrlivé výšiny dopamínu skrz internety. Rýchlejšie, viac. Aj taký poondiaty dôvod ako je skóre na Goodreads mu nahráva do karát, lebo je to potľapkaním od algoritmu po pleci - viac, viac, viac - dobrá si. K tomu vzrúšo z novoty, zakázaného ovocia? Hmmmm…

Spravila by som dobre, ak by mi Barker nebil do očí, ak by som ho zastrčila dakam za kuchárske knihy a memoár Arnolda Schwarzenegger-a. Nechce sa mi však v tejto chvíli preorganizovávať knižnicu. Verím svojej silnej vôli odolať a zostať tento rok verná a aj svojej lenivosti, ktorej sa nechce odkladať čaj a odmotávať teplučkú deku z nôh aby som sa k pokušeniu dostala. Veď byť verná je tak jednoduché. Stačí mi siahnuť vľavo. Dokonca ani ruku nemusím úplne vystrieť.

Poznáte to? Alebo som len ja taká divná? Máte podobné podvedené poklady aj vy, ktoré verne čakajú na Vašu priazeň a čas? Ako je to u Vás? dajte mi vedieť - komentár či správa potešia.

Dovtedy? Dosčítania priatelia!