Druhá kniha 2026 - Tma na poludnie

Nemám rada politické romány. Nemám rada politiku ako takú. Na zdvihnutie krvného tlaku preferujem kávu. Prečo som si teda vôbec kúpila túto knihu?

Táto je moja. Dočítaná

V 2023-ťom som ešte stále splavovala vody Instagramov, Bookstagramov a podobných otrávených močarísk. Vtedy BRAK čerstvo vydal nádherné vydanie tejto knihy a skoro každá Bookstagramerka mala aspoň jeden chválospev na profile. Srať text, keď ona sa tak krásne fotí. Samozrejme, aj na text boli chválospevy (lenže chválospevy boli aj na Krídlo, tak to beriem s rezervou). Pekná, ospevovaná znalcami, skutočne kvalitná literatúra. No a v mojej hlave vtedy driemala viera, že vo mne existuje Petra, ktorá dokáže odceniť takúto myšlienkovo hutnú klasiku. Ako všetky sčítané a internetové divy knižných sociálnych močarísk. Plus, tak krásne by vyzerala na poličke.

Lenže! Ja bývam v UK. Bola by to drahá knižka aj s poštovným a clom. Tak som slintala nad obálkou a príspevkami, keď mi cvrnkla do nosa - anglická verzia z druhej ruky. Ani nie tri libry, časom zažltnuté stránky a väzba opotrebovaná láskou iného čitateľa - ale text je text. Prečo som tú knihu skutočne chcela? Pre text, ktorý je rovnaký v oboch vydaniach alebo pre márnivosť pekného obalu?

Moja povrchnosť, ktorú som v sebe šípila ma nasrala. Text je prvoradý. Knihy sú o myšlienkach, o príbehoch a nie o obálkach, oriezkach či iných sprostostiach! Kúpila som z druhej ruky. A kniha čakala. Zabudnutá. Skoro tri roky. No dočkala sa.

Prečo toľko úsekov z knihy sedelo aj na dnešnú dobu?

211 strán pochodovania po väzenskej cele, filozofovania, rozčarovania, náhľadov do minulosti, vypočúvania…Bola to ťažká kniha. Čo ma desilo najviac bol pocit akútnej relevantnosti práve teraz, v dobe, ktorú žijeme. Treba ju čítať, ju a jej podobné. Aby sme nezabudli.

Rubašov nebol sympaťák, ktorého chcem pozvať na pivo. Ale skrz tie jeho návraty do minulosti a náhľady do svedomia, skrz to ako je to napísané, cítiť čo cíti/l. Rozčarovanie, ľútosť, pochybnosti? Rozhovory, či už vyklepkávané po stenách, či z vypočúvania hovorili rovnako veľa medzi riadkami ako v dialógoch. Gestá, symboly, motívy pocukrené skrz knihu - účelné, silné. Myšlienkové pochody, filozofovanie a celý maratón po cele počas ktorého sa vzdáva boja o prežitie v kalných vodách strany a prijíma smrť ako viac menej všetci jeho parťáci zo staršej generácie? Vytriezvenie v priamom prenose. Interpretácia je na čitateľovi a to je na knihe krásne.

Staršie knihy v zásade nepredžúvajú myšlienky a názory pre čitateľa. Dovolia mi myslieť a vyvodiť závery sama. Aj to je jedna z vecí, ktorá ma na nich viac a viac láka poslednou dobou. Spisovatelia rátali s inteligentnými čitateľmi, ktorí sa neboja myslieť. A mňa to myslenie začína akosi znovu baviť (Už bolo aj na čase).

Pustím sa ihneď do ďalšej klasiky alebo politikárčiny? Pravdepodobne nie. Najprv rozdýcham ťažobu, ktorú Tma napoludnie po sebe zanechala. Možno si doprajem knižný vyprošťovák ale Rubašov, Arlova, Ivanov nevyzerajú byť pripravení na odchod z mojej mysle.

Čo si z knihy beriem ja ako ponaučenie? Motívy!!!! Pracuj s nimi pozorne, nepreháňaj, nepredžúvaj a investícia sa vráti trojnásobne.

Tma na poludnie - Arthur Koestler by si zaslúžil verdikt štyroch hviezdičiek ale nedokážem mu ich dať. Tri hviezdy z piatich k verdiktu smrti, lebo tá ťažoba po dočítaní je fyzická a ozaj nepríjemná. Odporučila by som? Sado-masochistické áno, odporučila. Lebo na históriu a lekcie z nej by sa nemalo zabudnúť a predsa len sa o chlp lepšie trávia z beletrie než z učebníc dejepisu.

Dosčítania priatelia!