Úlomky

Zbieram čriepky múdrosti a inšpirácie v minulosti, na zdrapoch papiera povaľujúcich sa mi v kableke a naškriabaných v podnapitom stave do notesa. Lúštim zmätok zachovaný v slovách a snažím sa pochopiť návaly kryštálového porozumenia v tých najhorších načasovaniach. Objavujem kúsky, ktoré som splodila a zabudla na ne. Kto som, kto som bola….lebo kto budem je vo hviezdach a ešte ďalej. Všetky alternatívne reality dokopy nepopísali ten chaos, ktorý v sebe nosím a snažím sa rozťať. Rozuzlenie som vzdala už dávno. Nemám na to trpezlivosť. Ani čas. Príliš veľa kníh čaká v mojom magickom kufri a to ani nespomínam svoju knedlu.

Občas zabudnem a črepiny ma bodnú do prsta. Lebo ja o nich viem. Len pričasto mávam rukou a odkladám na zajtra to čo mám spraviť ihneď a aj to je neskoro. Ako sa hrabem v batohu plnom benevolentného tápania medzi malichernosťami ozve sa krvavá rana realitou, ktorá bolí známym poznaním. Lebo čakanie bolo pridlhé a nie len ja sa pýšim netrpezlivosťou.

Úlomky pozorovaní, ktoré boli príliš intímne, príliš hrubé, príliš…odložené na zajtra a zajtrajšie zajtra. Farebnými perami, ktoré som si nechala ukradnúť nevinnými umelcami v maskách trojročných detí. Tento stroboskop sa ma snaží vrátiť do mojej LSD reality, farebnej a zvrátenej a zároveň príliš temnej na to aby bola úplne pochopená, kýmkoľvek. Aj ja sa vzpieram. Vnútri…je to desivé miesto plné zákutí a šrapnelov a črepín a klenotov roztrúsených medzi tým všetkým.

Nezabudnúť. Kusnutia do zadku si nemôžem dovoliť. Na to som pristará a zvrátenosti patria do porna, nie do života na slučke. Už to je zlé, že mozog vypovedá jednojazyčné nastavenia a mixuje jazyky a pocity do drum&base hudby, ktorej som nikdy neprišla na chuť. Za bežných okolností fungujem na Depeche Mode nastavení plnom depresívnej pravdy zabalenej do tani-tani muziky. A ja tancujem medzi nadčasovými úlomkami samej seba, snažím sa nezraniť, ostantých i seba. Nehrám sa na hrdinu, videla som Watchmen-a. Pochopila som, že farbosleposť je luxus, ktorý si nemôžem dovoliť. Okrem toho niektoré čriepky sú priehľadné svine zapichávajúce sa pod nechty odkiaľ ich je ťažko dostať.

Rozbitá či mozaika. Stále som sa nerozholdla. Možno IKEA skladačka, s prebytočnými súčiastkami, ktoré sa zúfalo snažím začleniť. Kto som?

Večná hádanka, skladačka, ktorá je príliš hrdá aby sa dala poskladať komukoľvek inému ako sama sebe. Zraňujem sa reznutiami na zlomoch, ktoré odrezali nepodstatné od lekcií reality. Rastiem. Kto povedal, že to musí byť príjemný proces? Výsledok však stojí za to.

Či?

A čo tým chcel básnik povedať?

1. Nemusím byť pochopená aby som chápala, že sa nechápem. Je to proces, nie cieľ.

2. Porezať sa a orezať bolí a učí zároveň. Som svojou (m)učiteľkou.

3. Hlbiny sú desivé a plné poznania.