Od prvej noty po poslednú

Kedy ste si naposledy vypočuli celý album od hudobného umelca? Nemyslím tým pustiť si album ako podmaz na pol ucha k domácim prácam. Myslím tým vedomé počúvanie. Koľko albumov si ozaj pamätáte, lebo ste ich mali pustené toľko ráz, že sa vám podpísali do kostnej drene? Zanechali vo vašom letokruhu hudobný podmaz k istej verzii vás samých?

V noci som nemohla spať. Čítať sa mi nechcelo. Počúvať podcast sa mi nechcelo. Vsadila som na liečivé účinky hudby a Spotify mi podsunulo popové oldiesky. Prečo nie?Od Alanis, cez Janet Jackson, Madonnu…Vyskočila na mňa Anastacia.

S prvými tónmi som bola späť v 2001vom. nebolo mi viac treba. Pustila som si celý album. Bolo to iné ako kedysi. Kedysi som si chodila do knižnice vytlačiť texty piesní a tie si pracne prekladala doma za pomoci super pomalého slovníkového programu a aj tak som občas netušila čo tým chcel básnik povedať. Teraz ku mne prehovárala a ja som jej rozumela. Počúvala som ju ako dospelá žena, ktorou sa stále prelieva radosť a chuť tancovať ako som mala vyše 20 rokov dozadu. Freak of Nature je skvelý album a aj teraz si ho užívam, oprášený a roztancovaný.

Moje vedomie sa prelievalo do sna a lenivo premýšľalo nad tým, aké ďalšie albumy som počúvala ozaj viac ráz. Také, čo ma formovali. Ktoré mi ešte stále prúdia žilami. Áno, väčšina je z ďalekej minulosti. Dnes, vďaka Spotify a YouTube je aj vychutnávanie hudby rýchlo rýchlo. Single stačia. Ideálne aj samotnú pesničku popreklikávať, popreskakovať predtým ako obetujem tri minúty na vypočutie si jej celej od prvej noty po poslednú. A počúvať celý album dokola je rovnaký prehrešok ako čítať už prečítanú knihu viac ráz. Ja hreším aj v jednom aj v druhom.

Vrámci snahy skutočne spomaliť sa vraciam k počúvaniu celých albumov. Tí interpreti nimi hovoria príbeh (minimálne tí ozaj dobrí), dali si záležať na všetkých piesňach. Singel je singel, no môj obľúbenec môže byť neznáma pieseň, ktorá na albume iba bola.

Viem, že nikto a nič nedokáže nahradiť v mojom živote Hybrid Theory od Linkin Park. Rovnako ako už zmienený album Freak of Nature. Mezzanine od Massive Attack. Beautiful Imperfection od Asa. The Sickness od Disturbed. State of Mind od Raul Midon. A Day Without Rain od Enya. Impressions od Jaqueline du Pré (najmä Elgar: Cello Concerto in E Minor, Op.85). Metanoia od Misha Mishenko. A toľko, toľko ďalších.

To pomalé tempo, ktorému sa učím pri mladom pánkovi sa mi dostáva pod kožu. Čo teraz? Forever Faithless - The Greatest Hits, k písaniu a možno spánku. Celý album. Uvidím, čo tam objavím. Odporúčania na albumy, ktoré sú brúsenými náhrdelníkmi piesní? Nech nemusím tápať na slepo. A poprosím do komentárov, nech aj iní môžu objavovať.