Nezvyčajný výber

Znovu v knižnici. Mladý pánko sa zdraví s knihovníčkou. Nie tou z detskej sekcie ale tou, ktorá ho vidí vždy najviac - knihovníčkou z Americkej knižnice. Vždy si mávnu na pozdrav. Preklusá popri nej rovno k lietadlám. V zadnej časti visí jeden väčší model a stoja vystavené vo vitrínach ďalšie štyri modely lietadiel.

Počas druhej svetovej vojny bola v UK jedna z divízií Amerických leteckých síl a väčšinou lietali zo základní po Norfolku. S koncom vojny prišiel aj nápad na vytvorenie pamätníku. Knižnica je skvelý spôsob ako zachovať povedomie o tejto udalosti, teda aspoň podľa mňa. Knihy, lietadlá, zástavy, plagáty kníh a lietadiel, zarámované fotky, zopár pohodlných kresiel, zasadačka na akcie… Samú ma občas štve, že som tam nezablúdila sama ešte pred časmi mladého pánka. Je tam útulne a ticho.

Knihy, ktoré tam vypĺňanú poličky nie sú iba o histórii USA ale aj všehochuť od amerických spisovateľov - od beletrie, cestopisov, cez literatúru faktu, životopisy, až po detské knižky. Lietadlá sú samozrejme vystavené medzi poličkami o lietadlách, druhej svetovej a opodiaľ sú ešte životopisy, knihy o severoamerických indiánoch a vietnamskej vojne.

Keď sa mladému pánkovi zunuje prezeranie si modelov lietadiel, vždy začne vyťahovať knihy. Volám to - hra na lietadlá (aké inovatívne, viem). Každú knihu, ktorú vytiahne prelistujeme a snažíme sa v nej nájsť obrázky lietadiel. Poväčšine máme smolu na kopu textu, alebo profiloviek pilotov v čiernobielej, alebo fotky starých dokumentov, ktoré nás nezaujímajú a aj tak ich nedokážem prelúštiť. Niektoré knihy sú však lietadlové klenoty a tie listujeme mnohokrát aj pol hodinu. Ja otáčam stránky, mladý pánko ukazuje v knihe lietadlá a ja striedam pokriky “lietadlo” a “plane”. Jednu z nich sme si aj priniesli domov. Priznávam, polhodina pokrikov “lietadlo” ako taký zaseknutý gramofón je občas jediné čo stojí medzi mladým pánkom a ziapajúcou matkou trhajúcou si vlasy. “Lietadlo” je moja mantra, meditácia. Funguje to? Funguje. To stačí.

Tentokrát vytiahol okrem iných aj dve knihy, ktoré aj mali obrázky a zaujali nás oboch. Jedna je memoárom vojaka z druhej svetovej. Je však spracovaná z listov, ktoré poslal domov počas vojny a okrem iného obsahuje aj momentky, kresby, náčrty a dokonca aj nejaké tie poznámky skopírované z dôstojníckych poznámok natajnáča. Druhá je komiks o bombardovaní nacistického Nemecka. Literatúru faktu vo forme komiksu pre dospelých som ešte nevidela.

Sedeli sme, ako zvyčajne na zemi, listovali tými knihami a hľadali lietadlá. Mne sa tu či tam podarilo prečítať útržok textu. Taká knižná upútavka, zostrihaná mladým pánkom. Teraz mám obe knihy doma. Pôvodne som plánovala niečo podobné, hoci trošku inak.

V rámci môjho roku bez kúpy kníh a snahy znovuobjaviť pôžitok z čítania som chcela nechať mladého pánka vybrať mi knihy na čítanie. Predstavovala som si to však medzi poličkami svetovej beletrie, možno životopisov, prinajhoršom presladenej romantiky. História a najmä druhá svetová? Bude to zaujímavé. Doslova a bez sarkazmu. Mladý pánko tú upútavku zostrihal ozaj dobre. Dám vedieť ako sa mi páčilo.

P.S. Pre zaujímavosť, toto sú tie knihy.