Opakovanie je matka múdrosti - hrob a spiatočka

Pár dní dozadu som dostala e-mail v ktorom stálo: “Peti, prestaň konečne o sebe rozprávať, aká si blbá ;)”

Od tej chvíle som sa pozorovala. Nič nemenila. V hlave som si robila zárezy za každé neopodstatnené “prepáč” a “je to moja chyba”. Všetky zhodenia sa či už v písomnej, telefonickej či osobnej konfrontácii som si značila sama pre seba. Aj tie poznámky, kedy som si podrývala sebavedomie v hlave, som kruto značila.

Ten mail mi prišiel týždeň dozadu a zárezov som nazbierala dosť na zotnutie storočného dubu žiletkou. Iného človeka by som poslala do….diaľav a už s ním neprehovorila. Seba tam posielať nebudem. Počas toho týždňa som sa tam poslala beztak nespočetne krát. Aj teraz, ten debilný hlások v mojej hlave odfrkuje: “Hlavne, že všetkým obtieraš nos v tom, ako sa majú mať radi, akí sú úžasní a sama to nedokážeš, ty (škaredé slovo)”.

A má pravdu. Niekto vyhrabal ten osudný hrob, kam som tento bordel zahrabala roky dozadu. Našla si ma. So všetkým, čo som vtedy s ňou pochovala. Ani som si nevšimla, kedy sa dostala ku kormidlu. Otázka je, ako sa dostala von?

Verím, že čiastočne za to môže poangličťovanie. Veci, ktoré ma srali prvých pár rokov sa stali mojou súčasťou bez môjho vedomia. Zo správania okolia, ktoré som minimálne tento týždeň spozorovala vyplynuli dva hlavné body, ktoré sedia ako riť našerbel.

1. Prepáč a ďakujem sú používané ako vata na vypĺňanie tichých chvíľ. Nie raz mi ľudia poďakovali aj šesť krát počas prípravy jednej kávy, len aby neboli ticho. A rovnaký počet dosahovali aj ospravedlnenia, keď dačo rozliali, hoci ani raz si nevypýtali papierovú utierku aby pomohli s čistením.

2. Je normálne zhadzovať sa. Priznať si kvality znie vulgárne. Rada skladám komplimenty. Nie som slepá, tých ľudí to vždy poteší. Odpovedajú však vždy na seba mierenými podpásovkami. Pochválim super nahodenú kočku, odpovie v zmysle, že iný štýl nosiť nemôže lebo má veľké črevo. Pochválim make up, dozviem sa, že bez farbičiek by sa jej ľudia zľakli. Jediná dievčina, ktorá prijala kompliment so slovami: “Ďakujem, ja viem” a hrdým úsmevom ma tak šokovala, že mi to zlepšilo celý deň. Tú pani, čo stála za ňou mohol v tej chvíli capnúť blesk a tvárila by sa menej pohoršene. Čo dodať?

Presmerovanie negatívneho anglického vplyvu na moje zdravé sebavedomie bude potrebovať tréning, no pôjde to. Nahodíme spiatočku a ide sa. Druhá časť rušenia ponižovania sa bude zaberák lebo vyžaduje odvahu.

Ak sa zhodím, najlepšie skorej ako to skúsi urobiť niekto iný, tak už budem na zemi. Horšie to už nebude. Ak sa vidím ako jedno veľké zlyhanie, tak ak aj zlyhám, nebudem sklamaná. Dúfať v najlepšie a byť pripravená na najhoršie, tak nejak znie to motto. Lenže ja sa počujem a aj keď si vravím, že je to len ochranný mechanizmus, tak moje podvedomie rozumie slovám, nie môjmu výkladu.

Mám chuť sa smiať nad tou iróniou. Toľkým ľuďom dávam tieto lekcie, lebo ich potrebujú rovnako ako ja. Nepotrebujem vysokú školu aby som chápala ako slová a myšlienky ovplyvňujú môj život. A just všetky rady a ponaučenia ignorujem. Porozumenie je na prd ak ho nenasleduje čin. Môžem stáť vedľa hasiaceho prístroja a kvákať o tom, ako sa má bezpečne používať, alebo ho schytím a uhasím si život, ktorý som si tým svojím slovným petrolejom ničila.

Pozor však! Netvrdím, že iba vierou v to, že mám postavu a lá Tanya Ettesam, kým žerem brownies od výmyslu sveta sa ráno zobudím s tehličkami. Verím, že si zaslúžim byť na seba dobrá a počúvať svoje vlastné rady, odpúšťať si, nebyť príliš prísna. Budovanie života, ktorý chcem snívať dá zabrať aj bez podkopávania si vlastných nôh.

Tento článok je iba pripomienka toho všetkého čo už aj tak dávno viem.

Prečo?

Lebo opakovanie je matka múdrosti a ďalší pohreb si tiež zaslúži svoj preslov.

A čo tým chcel básnik povedať?

1. Brzdím negatívny vplyv okolia a vedome si vyberám, čo stojí za vstrebanie. Technický lieh by som nevypila a je mi jedno z akej peknej fľaše by mi ho naliali.

2. Poslúcham svoje rady, verím si a mám sa rada. Nestačí chápať, treba si vyhrnúť rukávy a začať kopať hrob. Hlbší ako naposledy.

3. Priatelia môžu otvoriť oči. Ale všetko od učenia, prax až po finálnu pochvalu je na mne. A ja to zvládnem.