Len pomaly

Dlhé vedenie. Spomalený film. Zabrzdená.

Až do dnes som sa týmito slovami ospravedlňovala. Lebo mi to trvá. Všetko. Ako aj dnes.

Mladý chalanisko nám prišiel zapojiť úplne nový kávovar. Najnovší model, sexi krivky a tie farby. Láska na prvý pohľad. Budeme sa rešpektovať navzájom a variť super kávu. Keď bolo všetko pripravené na prvé skúšobné jazdy, dal nám rýchlokurz nastavenia tlačidiel. Prostredné podržíš 5 sekúnd, máš 5 nastavení, pravé, ľavé, pravé dvojklik, ľavé dvojklik a prostredné, pokročilé nastavenia sú dostupné stlačením ďalších dvoch tlačidiel…5 sekúnd a bolo po výklade. Všetci prikyvovali a ja som bola ticho. Keď sa ostatní rozliezli k ich nedokončeným činnostiam, ja som si vypýtala písomný manuál na e-mail. S previnilým úsmevom. Lebo mne to dlho trvá.

Druhý týpek, talian, ktorý premenil výklad o nastaveniach na realitu. Káva, ktorú pripravil bola mňamózna. Pri ňom som pochopila, že poniektorí majú v žilách espresso. Rozprávam rýchlo ale naňho nemám. Všetci rozumeli. Tvárili sa tak. Ja som bola ticho a dúfala, že sa ma nik nič nespýta. Nastavenie mlynčeka, prístrojov, ktoré používame, aké problémy môžeme očakávať a že mu nemáme volať, lebo ide preskúmať kaviarne v Japonsku.

Neskôr som však prišla na to, že nie len ja som držala hubu a krok. Kupodivu, pochopila som viac ako niektorí z prikyvujúcich. A keď som prišla domov pochopila som ešte viacej. Ja nie som pomalá, či spomalená. Ja som degustátorka. Užívam a vychutnávam si učenie a všetky ostatné pôžitky, ktoré život prináša, vrámci žitia ako takého. Vnímam informácie a myšlienky, ktoré slová vyjadrujú, nie len slová ako také. Zaujímavá konverzácia spúšťa v mojej mysli ohňostroje radosti. Učenie sa, zlepšovanie a užívanie si nepoznaného sú palivom na ktorom fungujem deň čo deň. A ono to všetko stojí na čase, ktorý daným činnostiam venujeme.

Šálka kávy sa dá kopnúť do seba rovnako rýchlo ako štamprdlík nekvalitnej slivovice - len aby to už bolo za mnou. Kurzy ako sa naučiť robiť viac vecí naraz alebo ako zvládnuť prečítať knihu za hodinu. Všetko je možné, keď sa chce. Čo mi to však dá? Áno, môžem prečítať 300 kníh za rok, ak nie viac a káva doručí nakopnutie kofeínom. Nejde mi to však dokopy s užívaním si samotného procesu ponorenia sa do knihy alebo vypitia kávičky. Koľko informácií sa dá zachytiť a pochopiť, keď sa človek ponáhľa a nedáva pozor? Aký pôžitok doručí zrýchlený život?

Pohár vína najradšej kombinujem s dobrou konverzáciou, šálku kávy s pohľadom okolo a špehovaním ľudí, knihu s dekou a stratením sa v labyrinte fantázie, učenie s poznámkovaním všetkého čomu nerozumiem, čo si chcem k danej téme doštudovať, čo ma zaujalo a chcem si zapamätať…Uponáhľanie ktorejkoľvek činnosti ma iba okradne o samotný pôžitok. A ja si rada doprajem. A krom toho, spomalenie zo šprintu do kroku mi pomáha s kontrolovaním akcií ako takých. Toľkým ranným opiciam a popáleným perám som sa vyhla len tým, že si rada dávam načas.

Už chápem, že som sa dlho hanbila za svoje požehnanie.Nie som pomalá. Som pôžitkárka a zberateľka unikátneho okolo nás. Stále vnímam. Žiaden autopilot. Otvorené oči a nabrúsené zmysly. Viem si vychutnať dary, ktoré mám na každom kroku. Koľko takých ľudí poznáte?

A čo tým chcel básnik povedať?

1. Moje kvality môžu pôsobiť ako moje negatíva a naopak. Záleží od mojich dioptrií a aj využitia daných schopností.

2. Zastaviť a odceniť maličkosti, ktoré robia život krajším je požehnaním.

3. Všetko s mierou. Priveľa pôžitkov ale aj kritiky škodí.