Vyhodnotenie: Rok bez kúpy kníh - po druhé

Písala som, ako sa na ten rok 2024 bez kníh teším. Ako sa budem ponárať do viet klasiky. Netušila som vtedy, že mojou klasikou budú všetky diely Harryho Pottera a zopár Hamiltonoviek, kým z nich autorka ešte nestihla spraviť porno.

Záber z môjho koncoročného knižného upratovania

Minulý rok bol jednou veľkou čitateľskou krízou. Najprv som ňou bola prekvapená, potom vystrašeno-smutná. Potom sa k tomu všetkému pridal pocit zlyhania, lebo som začala z času na čas kupovať knihy ako darčeky pre iných - mladému pánkovi alebo kamarátkam. Vybuchla som vo vlastnej výzve, ktorú som pár rokov dozadu dala na pána! Nakoniec som si dokázala, že ozaj o nič nejde. Odpustila som si, lebo prečo neurobiť radosť iným len preto, že masochisticky experimentujem sama na sebe. Tiež som pochopila, tak úprimne do hĺbky, že moja osoba, nie je od hlavy po päty prepojená s knihami, ani s kávou a ani inými vecami, na ktoré si ľudia spomenú, keď sa vysloví moje meno.

Stále som prečítala svojích 25 kníh. A áno, rátam tam aj tie moje opakované čítania Harryho Pottera. Verte mi, chutí inak, keď je konzumovaný za dospela. Stále dobre. Ale inak. Z kníh, ktoré som prečítala na mne zanechali stopy dve - Jane Goodall s jej The Book of Hope a The best of A.A.Gill. Pričom, po nazretí do môjho Goodreads zoznamu sa vynorili spomienky aj na iné z prečítaných. De Beauvoir a aj Chrobák boli skvelí. No a Ticho ma dostalo tým, aké bolo pre mňa ako čitateľa utrpením a lekciou - čomu sa pri písaní vyhnúť.

Ku koncu roku, som pri upratovaní knižnice hladila chrbty mojích papierových kamarátov s láskou a očakávaním ponoriť sa medzi ich stránky. Toľko pokladov tam na mňa čaká. Teším sa na nich. Tiež som si začala listovať moje elektronické knihy - netreba mi nakupovať. Mám tak na tri životy aktívneho čítania. Ak si budem chcieť kúpiť a budú financie - prečo nie? Vnímam aj témy/námety titulov, ktoré sa vyplavujú často. Možno je načase ich začať čítať a nie sa len nechať paralyzovať možnosťou voľby.

Vraciam sa medzi riadky pomaly. Je február a ja dočítavam prvú knihu roku. Nie je to bichľa. Ale poučila som sa. Nečítam pre čísla, body alebo reťazce. Užívam si ju. Chcem ju dočítať. Nie je to šprint a ani maratón. Je to oddychová aktivita. A to posledné čo mi k oddychu treba je bonusová dávka stresu, ktorý vytvorila moderná doba.

Čo si z 2024 výzvy ešte odnášam? Že tento rok skúsim odložiť knihu, ak pri čítaní zaspávam alebo sa nudím. Nie je to zlyhanie. Dúfam, že moja závislosť neprepukne znovu vo veľkom nakupovaním hala-bala len pre dopamínové výšiny. Ale pre istotu budem radšej tráviť viac času v knižnici než v kníhkupectvách.

Žeby výzva na tento rok bola užívať si čítanie? Pomaly, labužnícky, stránku po stránke?