Čítam-nečítam. Alebo v mori detských kníh

Čítam aj nečítam. Nič nerobím a aj tak som unavená a na nič nemám čas. Tak ako v rozprávke o múdrej dcére, ktorá šla aj pešo aj sa viezla, aj bola oblečená aj nahá, aj mala dar pre princa aj nemala. Poznáte to? V realite sa to volá život bežnej matky. Väčšinu strastí nestrastí bežného života nechám ale na inokedy, lebo - KNIHY.

Minulý rok som prečítala podľa Goodreads iba 18 kníh. Nie je to málo pre bežnú populáciu no pre mňa áno. Pričom som čítala veľa. Čiastočne to bolo prekliatím fanfiction, ktoré som aspoň dočasne dokázala prelomiť (A nie, Vlčica, nepotrebujem ďalší email s pokušením). No večer čo večer prečítam minimálne dve-tri knihy, občas aj viac. Lebo Mladý Pánko je knihomoľ a v boji so spánkom apeluje na moju najväčšiu slabinu: “Mami, už iba jednu knižku, prosííííííím!”

Časť našej aktuálnej knižničnej nádielky.

Tak som si prečítala o smrti v knihe Diera v tvare králika a vôbec som pri tom nerevala. Ani trošku. O chlapcovi s jednou nohou v Čo sa ti stalo? a omnoho, omnoho viac.

Na čo som zatiaľ prišla, počas môjho pravidelného bádania v krajine detskej literatúry?

Veľa detských kníh je napísaných dospelými pre dospelých. Snažia sa učiť deti lekcie, ktoré deti žijú a považujú za normálne, no dospelí sú v nich stratení. Lebo boj o prežitie v dnešnej dobe, strachy - reálne a aj tie z našich mentálnych mučiarní, nás dospelých odpojili od radosti a života. Radosti zo života. Tak sa učíme cez deti a obrázkové knižky - znovu a tentokrát azda natrvalo. O sebaláske, o nesúdení podľa obalu, priateľstve, integrite…

Z druhého súdka sú knihy napísané dospelými, ktorí nedostali rozpočet na natočenie novej bondovky a tak vydali detské knihu. Smelý Zajko v Afrike verzia z roku 2025. Z agenta 007 spravili žirafu s očami strieľajúcimi laser. Či chrobákov útulný (to slovo je tam zámerne) beh o život cez Jaskyňu Istej Smrti a Les Skazy (tie pomenovania si nevymýšľam, tie boli v knižke pre malé deti), ktorý má deti naučiť, že ideálne nevystrčiť ani nos z domu…Nechcem mysle detí zabalené do bublinkovej fólie. Strašidelno a záporáci má svoj zmysel ak sú použité s účelom naučiť niečo hodnotné. Napríklad v knihe Kto Zjedol Všetky Chrobáky je vyšetrovanie, kto požiera hmyz v záhrade, použité k vysvetleniu potravinového reťazca (s nádychom Shreka s vtipmi, ktoré dopnú dospelým). Dokelu, Dobšinský, Grimmovci aj Andersen to mali zmáknuté lepšie! Vydesili aj dospelých ale aspoň tie príbehy mali pointu.

Z knižky Kto zjedol všetky chrobáky. Ešte stále nás baví. Tretí mesiac.

Ďalšia kategória detských kníh, ktorá ma vytáča je zameraná na vymývanie mozgov už od mladého veku. O sexualite, viere, politických mottách prevtelených do riekaniek. Viera sa verí a žije. Sexualita sa objavuje a žije. O politike sa vzdeláva a učí sa najmä kritickému mysleniu, či overovaniu si zdrojov informácií. Viem, ak sa mi nepáči, tak si to nemám požičiavať. No nie všetky detské knihy majú varovania na prebale a nie,nestíham si pred návratom z knižnice všetkých 18-20 kníh prečítať. Často až keď na posledných stránkach bozkáva princ žabiaka, ktorý sa mení na princa či dievčatko nie je dievčatkom ale chlapcom zisťujem, čo som priniesla domov lebo to malo pekný obrázok na obale. Vtedy sa kniha zázračne vyparí do knižnice ešte pred uplynutím výpožičnej lehoty.

Som rada, že existuje takáto pestrá škála kníh dostupná ako barlička pre rodičov, keď príde na vysvetľovanie detských otázok. No na vysvetľovanie sú rodičia. Neučím mladého pánka goniometriu predtým ako vie nakresliť rovnú čiaru s pravítkom a ani algebru predtým než dokáže spočítať a odpočítať. To čo ho zaujíma ho učím a vysvetľujem ako najlepšie dokážem. To, čo považujem za potrebné preňho vedieť vysvetlím a naučím tiež. Na všetko existuje správny čas a správny priestor.

Nakoniec som si nechala to najlepšie - knihy pre deti napísané deťmi, ktoré stále žijú v dospelých. Čokoľvek od Julie Donaldson, Rachel Bright… Helen Docherty má skvelé knihy, najmä Zlodej Obrazoviek, ktorú by si mali dospelí prečítať a inšpirovať sa ňou. Alebo Jory John a jeho Gaučový zemiak (viem debilný preklad, no na lepšie som neprišla), ktorý síce spadá aj pod to, čo dospelí zabudli a deti stále vedia, ale je to pekná kniha.

Už teraz sa teším na knižky, ktoré majú viac textu a menej obrázkov. Neviem sa dočkať veku, kedy sa ponoríme do Hobita, Nekonečného príbehu, Harryho Pottera, Matildy či Troch Pátračov či im podobných. Pre túto chvíľu skúmam more vhodné pre plavcov našej vekovej kategórie. Baví ma to, napriek všetkému frfľaniu vyššie. Najviac na tom milujem, keď malý beží do postele aby bol prvý a mohol vybrať knihy, do ktorých sa ponoríme. Už aby bol večer. A možno, ak Morfeus dovolí, tak sa po detskom mori ponorím do ďalšieho príbehu z mojich poličiek.

Máte obľúbené? Detské knižky a autorov? Podeľte sa do komentára.

Dosčítania priatelia!