Aké zážitky?

Vojde matka do pohostinstva. Na chrbte veľký batoh z ktorého visí detská bunda a helma. Na ruke drží detský šlapací bicykel, v druhej unavené dieťa. Spotená až na riti, no to nikto nevidí.

Pohostinstvo s extra špeciálnymi lavičkami vonku

Pôvodne plánovala posedenie v parku na lavičke, schrúmať čučoriedkové keksy pred finálnym výšľapom domov. Lenže matkine panvové dno nie je po pôrode také silné ako kedysi. Dieťa chce obed na lavičke. Veď mu to mama sľúbila. Matka sa vynašla. Bude extra špeciálna lavička. A extra špeciálny obed. No najprv WC. Už len objednať…

-Dobrý deň. Poprosím veľké hranolky a nealkoholické pivo.

-A číslo stolu máte?

-Nie. Budeme sedieť na jednej z lavičiek vonku. Tam v zadu. Len si predtým potrebujem odskočiť…

-Bez čísla to nejde. Choďte na WC a potom si objednajte.

-Ok teda. Ďakujem.

Frustrovaná matka s batoľatom skandujúcim do rytmu chôdze -chcem lavičku- prešla pomedzi stoly, prepchala sa aj dverami stavanými na Kate Moss až na dámske záchody. Tie priestory stavali na šňupanie koksu a nie reálne použitie. A s dieťaťom? Čo ho ale kam dá?

Pohroma zažehnaná. Spotená už aj na obočí vylieza aj s dieťaťom a bicyklom von. Kľučkuje pomedzi stoly a ďakuje hodinám z detstva strávených hraním tetrisu za schopnosť poradiť si. Pri bare čaká pani v bielej košeli a usmieva sa na matku. Matka nechápe. Nepozná tú ženu.

-Číslo vášho stolu je 28.

Usmeje sa ešte raz a odchádza. Ohromená matka nechápe. Na autopilota diktuje objednávku a číslo stolu pri bare. Dieťa nahlas rozpráva ľuďom okolo, že má šlapací bicykel a že videlo Cow Tower.

Vonku sa matka poskladala na extra špeciálnu lavičku ako vrece zemiakov. Ďakuje panej v bielom, ktorá sedela pri stole vedľa. Len odpovedala s úsmevom:

-Pamätám si aké to bolo. Byť vo vašich topánkach. Držte sa. Ide Vám to skvele.

Unavená matka sa usmiala. Vďačnosť.

-Mami, mami, mami, mami! Pozri! Lietadlo!

Nie je to vzrušujúca reportáž z nezabudnuteľnej dovolenky. Nie je to ani luxusom zaváňajúci opis rozmaznávania sa v spa rezorte. Je to zážitok matky na plný úväzok. Čriepok ľudskosti z dneška. A tých čriepkov je požehnane, ak si ich dovolím vidieť. Toľko dobrých ľudí, krásnych komplimentov od náhodných okoloidúcich pre mladého pánka alebo slová podpory či pochvaly pre mňa. Od cudzích. Len tak.

Pointa mala byť inde, nie len v ľudskosti a dobrote. Pointa mala byť v tom, že aj bežné dni na autopilota môžu byť plné zážitkov ak toho autopilota vypneme a otvoríme oči. To sa však už matke z príbehu do textu nepodarilo nebadane prepašovať.

Matka padá unavene s hubou na klávesnicu a praje dobrú noc. Idem zbierať zážitky medzi riadky napísané inými…