Druhé kolo: v dobrom aj v zlom - mama

Doprajem Vám nakuknúť na odvrátenú stranu materstva. Minimálne toho môjho.

Photo by Nick Fewings on Unsplash

Moje druhé kolo nie je o sebaľutovaní a hraní sa na obeť. Nie je to ani útok na okolitý svet. Možno niekomu pripomeniem na čo už zabudol z čias, kedy bol v koži podobne úzkej - prvomamičkovskej. Pre ženy, ktoré nad materstvom uvažujú, možno dokreslím tie tiene za perfektne vyretušovanú prezentáciu toho “byť mama” na sociálnych sieťach.

Najvyšší čas našliapnuť do osieho hniezda, ktoré mi bzučí materstvom.

Radodajstvo

Za tento trefný pojem ďakujem Kristíne Tormovej a jej knihe Budem mama. Predtým ako som sa dostala ku knihe mi moja spriaznená duša poslala tento link o šestonedelí. Sadol mi a zoznámil ma s radodajkami. Keď som text čítala, myslela som si, že je to prehnane nafúknuté. Aká som len bola naivná. Ono to je aj horšie, lebo šestonedelím to iba začína.

Všetci, a tým myslím ozaj všetci, vedia najlepšie ako mám vychovávať, starať sa o a manipulovať s mojim dieťaťom. Predavačka na pokladni, rodina, kamaráti, dokonca aj okoloidúci. Ja sa teraz riadim mottom môjho tatina - kto má hubu, opýta sa. Pýtala som sa? Nie? Tak mlč a nechaj ma byť najlepšou mamou podľa mojich parametrov.

Trvalo mi to však ozaj, OZAJ, OZAJ dlho…Kým to prestalo bolieť, kým ma to prestalo vytáčať do vývrtky, kým ma to prestalo desiť pochybnosťami o mne a mojom konaní. Je mi jedno, že je to myslené dobre. Z lásky. Stále ma to bolí a stále ma to serie. Je to môj život a moje dieťa. Som dospelá. Keď chcem poradiť, tak sa spýtam, sama od seba a to človeka, ktorému verím, že mi poradiť dokáže. Mrzí ma to ale náhodná babka v parku na lavičke tým človekom určite nebude.

Kristína to povedala ozaj krásne v jej texte:

Nechcem rady, nechcem, aby môj nový druh sebavedomia s názvom „materské sebavedomie“ niekto spochybňoval, keď je ešte len v zárodku, keď ho vlastne vôbec nemám, lebo netuším, čo mám ako robiť, čo funguje, keď mám pocit, že nič nefunguje. Viem, že to príbuzní s Radodajkami na čele myslia z lásky. Ale ja s láskou odmietam. Naozaj ďakujem, neprosím si. Ani netušia, že takto nechtiac komunikujú voči mne mame nedôveru a ja sa cítim neschopná. To naozaj nepotrebujem….. Prečo majú ľudia v tomto najcitlivejšom období v živote ženy, keď z nej vyteká všeličo vrátane zvyškov sebavedomia, tendenciu spochybňovať jej konanie a odoberať jej kompetencie? Novomamám sa veľmi často odoberá moc a kompetencia a to je taký pekný zárodoček pre popôrodné depresie.

Photo by Nathan Dumlao on Unsplash

Neviditeľnosť

Nemám neviditeľný plášť a napriek tomu neexistujem. Splývam s okolím. Harry Potter so Saxanou sa môžu odo mňa učiť. Stôl, prebalovací stolík, mobilný mliečny bar, nepoužitý kočík…Našli ste ma?

Otehotnením som začala blednúť. Do popredia sa dostávalo moje brucho. Odkedy mladý pánko prišiel medzi nás sú temer všetky rozhovory jeden ako druhý: “Ahoj ako hrozne vyzeráš. Ááááá, mladý pánko, aký si len chutnučký, usmej sa na mňa…” O dve hodiny neskorej hrkútanie s bábom ukončí nespokojný vreskot. Jasný signál - vytas prso a venuj sa mne. V prípadoch, keď sa jednalo o telefonát som sa zjavila až keď na mňa gánili z druhej strany, lebo ho nenechám vyplakať. Keď on je rozkošný aj keď ziape ako pavián. Poprípade, tí normálnejší smútili, že ho nenakojím v priamom prenose aby sa ním mohli kochať ešte chvíľku. Naživo rozhovory sprevádzali pohoršené pohľady lebo si neviem upratať vlastné dieťa, s ktorým sa oni chcú ešte mojkať alebo im jeho škrekot prekáža v rozhovore.

Nakojím, prebalím, uspím, zabavím mladého pánka. Som naolejovaný stroj. O čom by si sa rozprával s práčkou? Tak na čo márniť čas úprimným záujmom o to, ako sa má mama. Práčka, žehlička, mamička.

Nežiarlim. Mladý pánko je Slnkom môjho solárneho systému. Teší ma, že ho všetci ľúbia, že sa nevedia vynadívať. Avšak to neznamená, že je to buď on alebo ja. Verím, že do jedného rozhovoru sa zmestíme obaja a aj sa dokážeme zaujímať o druhú stranu.

Stále existujem, stále mám názory o ktoré sa podelím, ak sa človek spýta. Rada porozprávam ako trávim chvíle s malým alebo aj tých pár bez neho. Alebo sa stačí opýtať čo čítam. Mám rada svojich ľudí.Občas, po tristom rozhovore, kde som bola držiakom na hračky mladého pánka, sa sama seba pýtam: Kedy som prestala byť relevantná ako samostnatná ľudská bytosť?

Strata samej seba

Hlavná úloha do ktorej ma dosadil mladý pánko mi v začiatkoch zaberala temer každú sekundu mojich dvadsiatich štyroch hodín. Sprchu a umývanie vlasov som brala ako súkromné spa a WC so zatvorenými dverami je ešte stále luxus.

Zmysel života sa mi VRAJ scvrkol na štyri kroky: Nakojím, prebalím, uspím, zahrám sa s mladým pánkom aby sa nenudil medzi dennými spánkami. Ja tomu odmietam uveriť. Byť mamou je nová úroveň už rozohranej hry a nie iná hra. Pomaličky, postupne oprašujem to všetko, čoho som sa mala podľa okolia vzdať lebo…veď si mama (a partnerka, a upratovačka…). Na také nemáš mať čo čas.

Od začiatku roku som prečítala štyri knihy. Nie je to veľa ale je to moja kľúčová záľuba bez ktorej by som nebola mnou. Písanie týchto textov, znovunakopnutie pravideľných francúzskych konverzácií, telefonáty s nemamičkami-kamarátkami, ktoré sú ochotné rozprávať sa s Petrou a nie mamou… A bude toho viac. Aj cestovanie, aj šport a už teraz sa neviem dočkať na nové záľuby, ktoré chcem začať. A kde na to beriem čas a energiu? Keď si dobrá na mamu…

Som šťastná, že som mama. No nie som mama a bodka. Som všetkými tými vrstvami, ktoré tu boli pred úrovňou mama. Neprestala som existovať v iných sférach.

Photo by Bethany Beck on Unsplash

Všetko si to užívaj!

Sama si to chcela, tak drž hubu a krok. Čo sa máš ty čo sťažovať. Zasraté plienky o pol tretej ráno? Boje s tým aby som mohla/dalo sa mi kojiť? Nevyspanosť? Rezanie zubov? Prvé alergické reakcie a choroby? Si to užívaj, raz ti to bude všetko chýbať.

K tomu ešte treba pridať kategóriu: počkaj ešte na to keď… Doplň podľa chuti: keď začne behať, keď začne rozprávať, keď začne loziť. Títo sa tešia na to, kedy si začnem trhať vlasy lebo bude materstvo ešte väčší zaberák ako teraz. Ja čakám a čakám a nič. Baví ma sledovať ako rastie. Je viac a viac samostatný, vie naznačiť, čo chce. Začína z neho byť parťák a nie handrová bábika, ktorá ani hlavu na krku neudrží.

Odľahlo mi, keď som si dovolila posťažovať sa tým mojim, ktorí chápu. V momente ako som si uvedomila, že ja si to nemusím všetko užívať aby som bola hodnotná mama sa stal svet znesiteľnejším. Baví ma byť mamou. Tak ako ma baví cvičiť alebo šiť alebo piecť alebo… Každá z mojich záľub má však veci, ktoré ma na nej výsostne nebavia. Dilema hydratácia versus použitie WC po dni, kedy som cvičila nohy. Alebo riešenie zipsov na oblečení a páranie chybne ušitých švov. Zle vykvasené cesto na chlieb…

Rovnováha v živote je nevyhnutnosť. Všade je aj to príjemne a aj to o čo toľko nestojíme. Prečo by materstvo mala byť výnimka?

Mohla by som pokračovať. Písať o hračkách na baterky a oblečení pre bábätká, ktoré navrhovali dementi, ktorí v živote nemuseli do tých ich výtvorov živé dieťa vopchať. Písať o kvantách protichodných informácií v ktorých sa človek môže aj utopiť ak si to dovolí, lebo internet a sociálne siete. Písať o…našlo by sa toho.

Ak som zabudla favorita, ktorý by v tomto zozname nemal chýbať, dajte mi vedieť. Pokojne dopíšem aj tretiu rundu, ak vás baví čítať.

Ak si sa dočítal/a až sem - ĎAKUJEM. Prosím, daj mi o tom vedieť. Koment sem, správa niekde na sieťach. Nech viem, kto ma číta. Písať budem aj tak to, čo chcem. :)

Nezabudni - mám ťa rada!