Hľadám neviditeľné zázraky

Mojimi okuliarmi filtrujem oblohu do zlata

Skúšam sa liečiť, proti smútku, ktorý toľkí „nepoznajú“.
Počítaním maličkostí, lebo práve tie sa počítajú.
Kedy? Inokedy? Niekedy? Nikdy? Dnes?
Nečakám na kométu znesenú z nebies. 
Teší ma od Aži dúhová farbička,
Bradatý nával bozkov na líčka,
Zlatý filter života cez hnedé sklíčka,
Z jesených listov stvorená kytička.

Tvorím drobných radostí denno-denne zoznam,
Lebo veľa mrzutých ľudí (vrátane seba) na uliciach poznám.
Nemôžem meniť životy iných - aj môj je občas bojom,
Idem učiť príkladom a žiť krásne, divno a po svojom. 
Zázvorový čaj v hrdle ma hreje,
Na ulici bábo nad čajkou sa smeje,
Milión zázrakov sa okolo mňa deje,
A ja viem, že na tú krásu správnych slov snáď nie je.

Básniť sa len učím, no snaha sa cení,
Občas aj záblesk nádeje rytmus dňa zmení.
Usmej sa, je to zrýmovaný rozkaz,
Tvoju dušu to poteší. Potrebuješ dôkaz?
V srdci sa ti roztancujú milujúce víly,
Vynoria sa túžby, ktoré často sa ti snili,
Problémy, čo pod kožou ti hnili,
Vlny radosti, nádeje ich pomaly už zmyli.
Ešte nie? Nevzdaj to. Daj nádeji s úsmevom čas.
Neprestávaj dúfať, zázračná sila je skrytá vnútri v nás.

Photo by Parker Johnson on Unsplash

Hrám sa so slovami a pripomínam sebe aj tebe, pipátko moje, čo čítaš tieto riadky, že aj keď je to občas zaberák, tak sa to dá.

Musí sa to dať.

Inak by Fantázia zanikla, detská kráľovná by zostala bez mena a zvyšné tri štvrtiny Nekonečného Príbehu zabudnuté. Treba snívať o lepších zajtrajškoch a nasledujúcich nádychoch, ktoré budú ľahšie. Možno budú umyté v slzách ale tým pádom budú aj čerstvé, pripravené na ďalší malý krok vpred. Lebo všetko to čierno plné dverí a nástrah je iba zlým snom, ktorý trvá pridlho vďaka maske na očiach, ktorá blokuje slnečné lúče. Preto si nastavujem budík a hľadám neviditeľné zázraky. Lipnem na nich, na ich maličkých krásach všetkou silou svojej mysle. Lebo sú tým najlepším „alebo“, keď jediné „buď“ je rovnako desivé a chytľavé ako Papercut od Linkin Park. Hlasy v mojej hlave (hoci znejú rovnako podmanivo ako Mike Shinoda) neprekričia realitu.

Moja realita je krásna. Rozhodla som sa ju tak vidieť.

Znie to jednoducho ale nie je to ľahké. Preto som básnila. Aby som pripomenula, sebe aj tebe, pipátko moje, že sa to dá. Poďme hľadať zázraky.