Moje súkromné ponaučenia

Narodeninové zhrdnutia múdrostí, motivačných fráz čítam často aj keď ma vytáčajú. Ľudia, ktorí ich píšu (ktorých čítam) majú často dokonalý život podľa brožúrky “ako na to” a ich rady o nevzdávaní sa nie je možné aplikovať na moju verziu emočného, finančného a informačného chaosu, ktorý sa topí v snení za pochodu.

Preto píšem moje súkromné ponaučenia, o ktoré sa delím pod zámienkou ďalších úspešne odžitých tristošesdesiatich piatich dní. Zvládla som ich. A to sa ráta. Požiare, celosvetová pandémia, teroristické útoky a BREXIT z globálneho hľadiska. Súkromný život – bez práce v (nadhernom) novom meste, s chlapom, ktorého milujem, nabaľujem nové záľuby, hľadám emočnú rovnováhu, učím sa nové veci, ignorujem spravodajstvo a väčšinu sociálnych sietí.

Photo by Pineapple Supply Co. on Unsplash

Čo mi tento rok dal? Čo som si uvedomila? Konečne priznala/pripustila? Čo som sa naučila?

• väčšina porekadiel a klišé hlášok má pravdu, vytapetovať si nimi život ich však nepretaví do reality. Naopak, väčšinou ma serú. To, že riešenie znie jednoducho väčšinou značí, že je všetkým ostatným len nie jednoduché. Tým zosumarizujem 99% múdrostí, ktorých teóriu ovládam na jednotku no od praxe sa držím tak ďaleko ako sa len dá.

• zlozvyky sú zákerní zmrdi, ktorí vedia ako sa vkradnúť späť do denno-dennej reality ak im to nezatrhnem hneď v začiatkoch a dobré návyky sú introvertnými príbuznými zlozvykov, tie, ak ich nedržím pod drobnohľadom, tak sa pri prvej príležitosti vytratia a ja ich môžem krvopotne budovať nanovo. Čiže keď si budem chcieť zapáliť, tak radšej exnem pohár vody. Ak to nepomôže, vypila som málo vody.

• dokonalosť je iba dokonalá výhovorka pre prokrastinátorov ako ja. Dokonalosť neexistuje! Preto som zaradila slová bezchybný, perfektný, dokonalý medzi moje osobné vulgarizmy, ktorým sa snažím vyhýbať. Kto chce dačo perfektné, ten si preklikáva Instagramové filtre. Ja experimentujem pri pečení, učím sa francúzsky, a znovu zverejňujem texty na blogu. Myslím pri všetkom na Vincenta Cassela – charizma, šarm to zachránia, je jedno ako nedokonalo finálny produkt vyzerá, všetci budú aj tak po ňom slintať.

• alternatívna realita v mojej hlave je bezpečná, dokonalá… a dokonalosť NEEXISTUJE. Bojkotujem prežívanie v snovej realite a aj keď som posraná strachom, tak to risknem, idem skúšať nové veci a idem s kožou na trh. Ako keby som nemala čo stratiť, nemohla zlyhať. Hrdosť potrebuje zraziť hrebienok a väčšina vecí, ktoré ma desia sú aj tak na deväťdesiat percet iba nafúknuté vyfabrikované fantazmagórie mojej podvýživenej fantázie, ktorej kreativita môže byť využitá lepšie v reálnom svete.

• ak som spokojná s väčšinou starých výtvorov tak nerastiem – oplatí sa kriviť tvár hrôzou nad predchádzajúcimi pokusmi. Skúšať nanovo, lepšie a nonstop. Ako inak nazbieram vtipné historky? Je v pohode cítiť sa ako debil a aj napriek tomu skúšať – či nové veci alebo dosiahnutie nedosiahnuteľného nastorako, lebo všetko sa nedá až to raz dakto dokáže a zrazu je to možné.

• byť divná a byť zaujímavá je jedno a to isté – závisí od pozorovateľa ako to vidí a to čo vidia iní aj tak nie je môj problém. Jediná osoba, ktorej názor musím trpieť nadosmrti som ja sama, je načase aby som si dopriala zistiť, ktorá verzia slova divná mi pristane najviacej. Je to kompliment. Je to Helena Bonham Carter a báseň od Jenny Joseph.

• pomaly, malými krokmi. Viem, že neviem robiť viac vecí naraz. Preto aj učenie sa nového treba brať krok za krokom. Ako pri čítaní knihy – iba jednu stránku. Ešte jednu. Poslednú a pôjdem spať. Učenie, aplikovanie zmien, bonsajnenie samej seba funguje rovnako.

Mohla by som pokračovať. O tom, že nemôžem držať v mojom živote ľudí nasilu ak doň už nechcú patriť, o tom, že byť zraniteľná a úprimná je desivé či o tom, ako je deň flexibilný podľa toho akými aktivitami ho polievam…Všetky tieto a im podobné sú však zhrnuté v prvom bode o iritujúco pravdivých klišé.

Ďalších tristošestdesiatpäť dní je už v plnom prúde a ja sa učím kormidlovať v tornáde. Byť nervózna/ustráchaná a byť vzrušená/nadšená má rovnaké symptómy. Ja som nadšená. Tá druhá kategória je rovnaké tabu ako dokonalosť. S tým (a kopou gramatických a štylistických chýb) na vedomí sa vrhám do náruče tým, ktorí sa dočítali až sem. Verím, že ma chytíte.