Upratovanie - hlava vs byt

Všetko má svoje miesto. Útulné útočisko, oáza pokoja. Poznáte ten pocit, uprataný domov? … Ani ja nie.

Photo by The Creative Exchange on Unsplash

Raz za istú dobu, ideálne raz za týždeň, reálne raz za mesiac poriadne poupratujem. Kuchyňu, kúpeľňu, spálňu. Poperiem, požehlím, utriem prach a zmáknem všetky ostatné úkony, ktoré väčšina populácie neznáša. S hlbokým nádychom si to všetko premeriam. Hrdá, že som to zase raz dokázala bez ujmy na zdraví. Vždy sa odhodlám udržať to tak, ako to je. Všetko krásne, čisté a zorganizované.

Príde čas večere, taniere zostanú na stole…veď to ráno umyjem. Tú sukňu nezavesím späť do skrine, veď si ju ešte tento týždeň oblečiem a aj tak nie je úplne čistá. Poháre od vína, rozčítané knihy, použité vreckovky… Kopí sa to. Pomaly ale isto. O mesiac môžem znovu zdolávať hordu orkov. Pardón, bordelu. Občas by som radšej bojovala s tou Sarumanovou armádou, než s tým všetkým, čo si sama na seba nachystám.

V tejto chvíli, ako píšem tieto riadky mám po pravici tri tričká môjho chlapa, ktoré patria do špinavého prádla. Po ľavici mám vežu. Jej základom je balík nepoužítých vreckoviek, lebo jeseň/zima sú už tu, lepšie je byť pripravený ako mrhať toaletným papierom. Na nich trónia tri knihy - jedna rozčínaná, jedna z knižnice a tretia usušená z pádu do vane. Oddeľuje ich kopa otvorenej pošty a dva letáky na rýchle občerstvenie. Kráľuje tomu obal z liekov, ktoré som už dávno dopoužívala. Stôl radšej komentovať nebudem. Som lenivá bordelárka. Nehanbím sa za to.

Čo to má spoločné s písaním?

Vždy, keď sa odhodlám, sadnem na riť a vypíšem všetko to, čo ma máta, tak pocítim niečo krásne. Pokoj. Radosť. Naplnenie. Chuť udržať prúd usporiadaných myšlienok. Z hlavy na papier/blog. Prázdnotu. Takú krásnu. Čistú.

Photo by Brent Gorwin on Unsplash

Realita však na seba nenechá dlho čakať. Treba navariť. Treba pracovať. Teleport zatiaľ nevynašli a hromadná doprava zaberie tiež nejakú tú chvíľu. Kamaráti ma pucujú, že chodím málo von, tak treba aj ich z času na čas stretnúť. Cvičiť musím lebo pracujem v zajatí koláčov a sladkostí. Dospelákovanie. Nerada to priznávam ale radšej sa strácam v stránkach kníh, ktoré ešte nepoznám, než sa nachádzam v riadkoch, ktoré zo mňa vytryskujú ako Mattoni alebo Bonaqua. Mala by som na tom zapracovať. Rovnováhu treba. Čo z toho vyplýva? Nahromadený bordel v hlave z myšlienok, ktoré nemali šancu byť upratané na mojich stránkach.

Ukážka? Od plávajúcich fliaš v Temži, cez rôzne odrody pohľadov na feminizmus, rýchlu a pomalú módu, záblesky porozumenia z pracovného prostredia, odporúčaní na knihy, ktoré ma oslovili, výhod zlozvykov, až po príbehy, ktoré mi prerastajú hlavu a chcú von z hniezda.

Čo s tým? Žiť v tom nechcem. Ani v jednom a ani v druhom.

Metóda “šuflíkov”. Začať treba pomaly a nevinne. Pri upratovaní vždy začínam s kúpelkou. Tá chémia a kórejský pop do toho mi zmagoria mozog. Všetko sa to zrazu ligoce a ja tancujem so záchodovou kefou v ruke. Krok za krokom. Zrazu aj tie odporné skladané sukne idú pri žehlení od ruky, keď mi k nim hrajú v telke Kosti.

Rovnaká metóda, iná rovina funguje aj pri písaní. Už si zvykli, tí moji - stáli a verní, že mi nerobí problém vytasiť notes uprostred koncertu a, v odleskoch diskogule alebo čo vrhá tie halucinogénne svetielka, naškriabať na papier kopanec od múzy, ktorý by som inak za tri minúty zabudla. Čo bol pre mňa tvrdší oriešok bolo sadnúť si na riť a písať. Nápady sú a vzniká z nich unikátny guláš alebo aj bordel, keď nemajú kadiaľ uniknúť. Zachránilo ma video o mágii piatich sekúnd. A tak trochu aj narastajúca frustrácia z toho, že uprednostňujem všetko ostatné len nie to, na čom mi ozaj záleží.

Takže dnes po práci, zmorená ako ťava po šprinte Saharou, po práci zdolanej po práci (áno byrokracia a papierovačky si počkajú na kus môjho “voľného” času) sedím s pohárom vína po mojej pravici a prstami masturbujem klávesnicu. Vylievam sa. A je mi dobre. Chýbalo mi to. Tak ako vždy. A tak ako pri upratovaní s hlbokým nádychom si to všetko premeriam. Hrdá, že som to zase raz dokázala bez ujmy na zdraví. Upravím vzhľad a zverejním. Budem sa modliť a dúfať a kopať a odpočítavať. Lebo ma čaká ešte veľa poličiek, šuflíkov a zákutí aby ma zalial pokoj.

Baví ma upratovať. Meniť chaos na pokoj. No do budúcna radšej postupne ako ničiť hordy bordelu. Či už v byte alebo v have.

Povedzte mi, že v tom nie som sama….