Tri slovenské knihy, ktoré stoja za prečítanie

Idem chváliť! Lebo o dobré sa treba deliť.

Naposledy som si pofrfľala. No aj to je reklama. Tak radšej budem čarovať slovami na účet tých diel, ktoré si zaslúžia miesto na poličke. Existujú slovenské knihy, ktoré mnou ešte stále rezonujú, keď si na ne spomeniem. Tu sú tri z nich.

• Vtedy v Lošonci - Peter Balko

Stála som na balkóne a snažila som sa zapáliť si cigaretu. Nakoniec mi pripálila kamarátka. Nechápala čo sa stalo. Zo mňa vypadlo: “Skurvená kniha.” Nebola som schopná reči. V duchu som na knihu a predavača v Trnavskom Artfóre nadávala. Zničil mi život. Ako mám nájsť ďaľšiu knihu, ktorá so mnou zatrasie tak ako táto? Ako je možné, že chalanisko o rok starší dokáže napísať dačo také úžasné a ja potím krv pri posratých blogoch? Prečo sa to muselo tak skončiť?

Prešli skoro dva roky od môjho prvého prečítania a od vydania dobré tri roky. Pocity? Stále dúfam, že keď tú knihu otvorím a prečítam znovu, tak sa skončí inak. Nechcem znovu plakať. Aj tak budem. Rozprávkovo-detsky-historicko-mytologicky-reálno a uveriteľne napísané. Dať si za hlavného rozprávača 8/9 ročného chlapca a viac-menej od začiatku prezradiť koniec dospelému pesimistickému čitateľovi je trúfalosť, ktorá sa mu vyplatila. Bonus je, že hlavný hrdina zapisuje. Všetko. Jeho očami a pre jeho uši. Krása. V jeho podaní bolí. Ale krásne.

• Incident - Václav Kostelanski

Tu sa prepracovaný dej nehľadá. Tu je zbierka poviedok naservírovaná v miniknižôčke, ktorá sa nemá podávať k jedlu. Moja obľúbená - Horí. Jedna stránka. Skutočná, zemetrasiteľná a na jednotku. Všetky - nechutné, prekvapivé a ich jazyk uveriteľný. Netreba všetko šperkovať. Kostelanski poňal poviedku za poviedkou ako vidiecku Coco Chanel. Klasika, jednoduchosť, praktickosť a uveriteľnosť vo všetkej neuveriteľnosti. No nežer ho. Ako mačky… Poznámka pod čiarou - čítala viac ako tri roky dozadu a stále si vybavujem svojich favoritov. Kto ľúbi Kereta a vie slovensky, mal by dať šancu aj tuto Václavovi.

Keret a Kostelanski - obaja divní, oboch divne ľúbim…čítať samozrejme

• Piata Loď - Monika Kompaníková

Zaslúžená výhra v Anasoft Litera. Jarku som cítila. Hoci jej knižný život je krutý, bez pohladenia, vľúdnosti, vedela som ako sa cítila. Tak dobre je to napísané! Fatamorgána rodinnej pohody vytvorená v opustenom záhradnom domčeku na základoch postavených zo strachu, nechcenosti, bytia sklamaním a túžbe patriť, mať sa o koho oprieť, bez toho aby sa ten niekto v sekunde odtiahol. Kniha sa čítala sama. Nechcela som ju odložiť. Nechcela som aby sa skončila. Prijala som ju do rodiny, objala ju. Ešte stále cítim a chcem vedieť viac. Odpovede na otázky, ktoré boli iba naznačené, chcem tvrdo na papieri. A chcem pre Jarku objatie, lásku a šťastný koniec. Ktorý azda dostala, len tie všetky jazvy…vryli mi ju pod kožu.

Keď som túto fotku fotila, netušila som, koľko skrytého sarkazmu v nej zachytávam

Tretia kniha sa mi vyberala najťažšie. Mala byť posledná v tomto zozname. Toľko ďalších som chcela spomenúť. Tie, ktoré spracovávali ľudské pudy perom na jednotku. Tie, ktoré používali detské hlasy a zvieratká ako zbrane hromadného ničenia spánku a emocionálneho pokoja. Tie, ktoré ukázali záblesky z bežného života žien. Presne tie, ktoré nechce nikto vidieť, že sa na ne nedá prestať zízať ako na monokel zle zamaskovaný lacnými líčidlami.

Ak budete chcieť, odporučím. Stačí si povedať.

P.S. Viem, ten lacný nadpis som si mohla odpustiť. ;)