Čo čítaš? A čo to o tebe hovorí?

Odpovedala som na túto otázku zopárkrát za posledné dva-tri týždne. Dalo mi to zabrať.

Photo by Toa Heftiba on Unsplash

Neviem sa zaškatuľkovať. Môj kolega číta amerických autorov z tých a tých rokov. Vlčica číta horory a detektívky, prevažne Nórov a Kinga. Žáner, krajina pôvodu autora, typ prevedenia… Toľko rôznych faktorov, ktoré by mi vedeli ponúknuť domov a ja medzi nimi stojím ako holá v tŕní.

Prehrabávam sa v štósoch mojich kníh, preklikávam sa cez knedľovú knižnicu a listujem si svoj zoznam prečítaných a “chcem prečítat” na mojom profile dobrých kníh. Chaos a guláš. Len na koštovku z toho, čo som za poslednú dobu prečítala.

• Duna - Frank Herbert
• Slon na Zemplíne - Andrej Bán
• Láska - Balla
• Why I´m No Longer Talking to White People About Race - Reni Eddo-Lodge
• Amerikána - Chimamanda Ngozi Adichie
• Desire: Vintage Minis - Haruki Murakami

Mám rozčítanú Silmarillion, Most na Drine a 1947.

Rada by som povedala, že čítam iba kvalitné knihy. Klamala by som. Mám svoje oddychovky a čítam aj aby som pochopila prečo je okolo niektorých diel také haló. Faktografické aj fantastické. Návody na to ako žiť a diela, pri ktorých väčšina čitateľov umiera… nudou.

Sledujem recenzie a najčastejšie vyskakujúce tituly na sociálnych sieťach. Škúlim v metre popod spotené pazuchy aby som prelúštila nápisy na prebaloch, spovedám zákazníkov ak prídu s papierovým spoločníkom na kávu. Strácam sa v objatí kníhkupectiev a v rozhovoroch o knihách so všetkými, ktorí sa chcú deliť o lásku k nim.

Počas všetkých debát zaznie aspoň raz z mojich úst: “Čítala som knihu…”. Lebo iní sa už niekde na papieri vyjadrili akurát k našej debate. A mňa to natoľko poznačilo, že chcem toho, často dávno mŕtveho, autora začleniť do rozhovoru pri štvrtkovom pive.

Všade, všetko, stále. Je to jeden z neduhov, ktoré ma ovládajú. Aj písať som chcela už od minulého víkendu ale najprv som akútne potrebovala dočítať ešte jednu kapitolu až sa z toho vykľula ďalšia kniha.

Čo teda čítam? Všetko. Len ako to vysvetliť ľuďom okolo?

Čo to o mne hovorí?

Som zvedavá. Chcem vedieť všetko. Ochutnať všetko a tak sa naučiť o sebe aj ostatných viac ako som vedela doposiaľ. Som Indiana Jones medzi stránkami. Bojujem s ťažkými témami a objavujem končiny, kam som doteraz nevstúpila. Medzi riadkami aj päsťou medzi oči.

Som neskrotená. Oprátkam klasifikácie sa búrim ako horúcemu železu. Značkovať sa nedám, keď aj tak bežím s vetrom a písmenami vo vlasoch. Raz brodím močiare beatnickej stratenosti, inokedy Klopem na Dvere Incidentom skrytým v krátkych, rušivých poviedkach.

Som slobodná. Nemusím sa báť väzenia za svoje názory a voľby. Môžem bez hanby hladkať stránky Venušinej Delty, ktorá skrýva celú dúhu a nie len odtiene sivej. Učím sa, chápem a vyvodzujem si z toho svoje. Nemusím nič tajiť.

Tak prečo by som sa skrývala za mrežami kategórie, keď knižný svet nemá hraníc?

Čítam všetko. A čo vy? Čo o Vás hovoria vaše knižné voľby?