Žamkove prachové dobrodrúžstvo

Žamko nechcel spať. Odkedy pribudol do plátennej rodiny za dverami skrine, čakal na túto chvíľu. Ženské ruky vybrali jeho. Všetci členovia rodiny mu rozprávali dobrodrúžstva, ktoré s ich mladým pánkom zažívali. O blatových kalužiach, preliezkach, pieskoviskách, o vôňach varenia a lesklých nálepkách… Sám bol ozdobený traktormi. Tie veľké kolesá patria na neprebádané cesty uprostred lesa a nie do postele.

Bolo mu z toho smutno a v hneve sa zošmykol z radiátoru, na ktorý ho uložili ženské ruky. Nechcel spať. Nie, a nie, a nie, a NIE! Čo už len za dobrodrúžstva zažije pod perinou? Nemal však na výber. Ženské ruky ho obliekli mladému pánkovi, ktorý proti nemu bojoval ako rozrušená chobotnica. Možno vycítil, že je Žamko nahnevaný a nechce sa s ním kamarátiť. A tak mladý pánko behal iba v plienke okolo mamy dobrú večnosť - teda aspoň podľa Žamka.

Obaja to po chvíli vzdali. Do postele sa musí. Žamko aj mladý pánko si pozreli spolu rozprávku, vybrali si knižku na dobrú noc a spolu s mamou sa pobrali do postele. Mladý pánko sa schúlil do maminho náručia pod perinu, ktorá bola mäkká a voňala ako jarný vietor. Rozprávka, ktorú čítali bola o traktore, ktorý na ceste do maštale želal dobrú noc všetkým zvieratkám na farme. Ženine ruky hladili Žamka po chrbáte. Nebolo to dobrodružná casta popri rieke alebo bolo mu dobre. A nie len jemu.

Mladý pánko začal pravideľne odfukovať. Ženine ruky popravili prikrývku a nečujne za sebou zatvorili dvere. Žamko zostal na stráži. Dobre urobil. Z chodby sa blížilo tiché: “VŽžžžžžžž…” Dvere sa pootvorili, no nikto sa v nich neukázal, hoci zvuk nepatrne zosilnel. Až keď sa mladý pánko pomrvil a otočil na stranu, dovidel Žamko až na zem.

Tam sa ticho točil veľký biely tanieroidný vysávač s neónovými očkami. Než sa Žamko prebral zo šoku, vysávač prehovoril:” Volám sa Lola. Vžžžžžždy, keď sa k mladému pánkovi priblížžžžžžžim, kým obedujem prachové chuchvalce, tak s plačom utečie preč. Aj mojich bratov Hoovera a Ciciaka sa bojí.” Žamko si uvedomil, že sa naňho pozerá s prosbou v očiach. “Pomôžžžžžžžžž nám. My ho chránime od prachu a šššššpiny. Nech sa nás nebojí. Veď aj s nami môžžžže tancovať pri upratovaní. Nie len s…” Ženina ruka sa ako prízrak zjavila nad Lolou, pritiskla jej očko a tá sa odkrútila von zo spálne.

“Pomôcť, pomôcť…Ale ako?” dumal Žamko. Dumal, dumal, až sa zadumal do sna. Žamko sa zobudil do iného sveta, v ktorom mladý pánko zanariekal. Ozvena náreku preletela priamo cez tenkú hranicu medzi snom a realitou.

Mladý pánko blúdil sivými dunami na ktorých sa vlnili šedé záveje. Žamka z nich svrbeli klaxóny a upchávali sa mu výfuky na všetkých traktoroch, ktoré ho krášlili. Mladý pánko sa zabáral a Žamko s ním - po členky, po kolená. Rozhliadal sa napravo, naľavo. Hľadal svoj modrý traktor, ktorý by ho určite dokázal zachrániť. Túto hračku mal mladý pánko skoro prilepenú k ruke. Aj do postele by s ním šla, ak by nezakročili ženine ruky. Tak modrý traktor zostal spať v krabici s autíčkami a mladý pánko bol na všetky nebezpečenstvá sivých dún úplne sám. “Máš mňa a ja mám traktorov habadej.” pošepol mu Žamko skrz vrčanie všetkých svojich motorov.

Obaja sa rozkýchali - raz, dva, tri razy. Mladý pánko si žmolil oči. Čo to je za zvláštny piesok, sneh či hlinu? Nebol dosť zrnitý, ani dosť studený, ani nevoňal červíkmi a na to mal mladý pánko vycibrený nos. Žamko sa rozpamätal, zvolal:”Lola, pomôž!” Jeho motory tichým vrčaním privolávali pomoc a upokojovali jeho nositeľa. Mladý pánko vedel, že traktory si pomáhajú a tak veril Žamkovi, v ktorom našiel priateľa šitého na mieru.

“Žžžžžiadal si nás o pomoc?” Mladý pánko zamrzol uprostred kroku. Poznal to vrčanie. Chcelo ho zožrať. Tak si aspoň myslel. Žamko mu ale upokojujúco vrčal na hrudi. Našepkával mu, aby mu veril. Niet sa čoho báť. A tak mladý pánko veril a spoliehal sa, že traktory, ktoré sú veľké a silné, ho ochránia ak by bolo treba.

Nerozbehol sa preč. Ani sa mu nedalo. Už sa zabáral v sypkých dunách po pás. Lola sa točila dokolečka dokola v čele skupiny a jej bratia sa oháňali sosákmi všade okolo, kam až dosiahli. prekúsavali cestu šedými kopcami. Tam, kam sa zakusli sa objavovali farby a tvary.

Žamkove traktory usilovne vrneli v rovnakom rytme ako vysávače, ktoré sa prekúsavali vyslobodiť mladého pánka. Tie menili šedú ukýchanú krajinu späť na útulnú obývačku. Čochvíľa bude mladý pánko voľný. Ešte sa trošku bál, no keď k nemu Ciciak priložil sisiak aby mu očistil posledné zrnká prachu z pliec, tak sa ani nemykol. Veľký brat Hoover dovolil mladému pánkovi spolu so Žamkom vyliezť si naň a pohodlne sa usadiť.

Zvyšok cesty ku krabici s autíčkami s obaja uživali. Prachové zajačiky sa im snažili odskákať z cesty, no Lola, Ciciak a Hoover boli rýchlejší. Mladého pánka dobrodružná cesta obývačkou natoľko zaujala, že sa prestal báť. Naopak, navigoval Hoovera za dobre skrytými kusmi špiny. Všetci spolu dorazili k autíčkovej krabici. Lola slávnostne na jej tanierovom chrbte priviezla modrý traktor priamo pred Žamka a mladého pánka, ktorý sa ich už vôbec nebál. Ten prevzal traktor tam kam patrí, do svojich malých rúk a s bojovým pokrikom sa na Hooverom chrbte vrhol do ďalšieho dobrodrúžstva - vysávania kuchyne.

Mladý pánko sa mrvil na Hooverovom chrbte a tým zobudil Žamka z najlepšieho dobrodružného sna, aký sa mu mohol len snívať. Už aj tak svitalo. Hneď ako sa mladý pánko prebral, vybrali sa spolu všetci traja aj s modrým traktorom pozdraviť Lolu. Mladý pánko sa jej a jej bratov aj vďaka Žamkovi prestal báť. A hoci sa Žamko nemohol radostne prihovoriť mladému pánkovi mimo sna, oni dvaja vedeli svoje. No a mama si mohla hlavu aj rozlámať nad tým, ako sa modrý traktor ocitol ráno v posteli pri mladom pánkovi.

Napísané v kaviarni počas šlofíkov mladého pánka. Inšpirované mladým pánkom. Publikované tu vďaka inšpirácii od mojej spolusurferky. Ak sa páči a chceli by ste viac, dajte vedieť.