Skysnuté nápady

Nápady na príspevky. O papierových lietadielkach, knihách-neknihách a živote ako takom. O maličkostiach. Stále ich je, bude a aj bolo dosť. No tie čerstvo minulé mi ležia v žalúdku ako burčiak, ktorému som nikdy neprišla na chuť. Nedokvasený.Inak by bol vínom. Chutným. Piteľným. Dokončeným. Má svojich fanúšikov ku ktorým nepatrím (prepáč Vlčica). Rovnako moje nedokvasené, skysnuté nápady, ktorými som vibrovala od vzrušenia. Nedostali sa na papier. Čím dlhšie mi ležali v hlave…

Pokazili sa.

Stuchlina. Rozklad. Smútok za premárneným nápadom, ktorý teraz máta inú kreatívnu dušu. Boli to dobré nápady. Nie svetoborné. No dobré, milené. Také o moci prítomnosti. O lietaní na milión spôsobov - v oblakoch aj snoch.

Nahováram si, že dozreli iba tie, ktoré majú dosť šťavy pretlačiť sa až na papier. Napriek presilovke prokrastinácie, videí a snívania s otvorenými očami sú stále tu. Ako tento môj kvašák, burčiakový. Odležal sa tak akurát aby chuťovo sadol k emočne vyťaženému dňu a poháru červeného.

Ponaučenie? Vrátiť sa k peru a papieru. Bude dočmáraný jak odo mňa tak od mladého pánka ale nápady z neho neutečú. Žiadne delete tlačidlo na pochybovanie o správnej voľbe slova. Návrat k širokospektrálnemu vomitníčku? Možno. Aj tento prúd myšlienok je návratom do samej seba. Z-A-S-E R-A-Z. Tak ako aj pri chorobách a činkách - nebaví ma to, stále sa vracať na štart. Zjavne mi to je ale treba. Inak by to nebolo v tomto okamihu realitou zmietajúcou sa v pohári červeného a klikote kláves.

Z čias dávno minulých. Z jednej koštovky.

Idem precediť novú várku nápadov. Uvidím, ktoré sa dostanú do užšieho výberu na zajtra.